Novinky - APUEN AKADÉMIA

Konferencia verejné obstarávanie 2026 Právo & Prax

peter.turcan — Wed, 27 May 2026 07:38:02 +0000

O konferencií:

Blíži sa ďalší ročník najväčšieho stretnutia nákupcov vo verejnom sektore na Slovensku! Tento rok sa konferencia nesie v duchu motta „Zo života nákupcu“ — a presne tak sme aj zostavili program.

Prednášať a diskutovať sa bude o témach, ktoré nákupcovia zažívajú takmer každý deň. O zmluvách, ktoré nákupca nepíše — ale ich dôsledky nesie. O ponukách, ktoré vypadnú zo súťaže, hoci by nemuseli. O tom, kde vo verejnom obstarávaní číha trestnoprávna zodpovednosť. A samozrejme o AI, novele zákona, európskych smerniciach aj o tom, prečo v práci tak často robíme stále to isté — aj keď očakávame iný výsledok.

Program prebehne súbežne v dvoch sálach. Okrem „obstarávačských“ tém sa môžete tešiť aj na prednášky z oblasti efektívneho nákupu, behaviorálnej psychológie či pracovného práva. A opäť budú diskusné stoly — obľúbený formát, kde sa s odborníkmi voľne diskutuje a zdieľajú skúsenosti z praxe.

Naše pozvanie opäť prijali špičkoví prednášajúci zo Slovenska aj zo zahraničia. Je sa na čo tešiť!

Stretneme sa tradične v Tatrách, v hoteli ATRIUM v Novom Smokovci.

O konferencií:

Termín:

22. - 23. septembra - Vysoké Tatry

ATRIUM Hotel Nový Smokovec 42 062 01 Vysoké Tatry

Tešíme sa na Vás už o:

Obsadenosť konferencie:

39%

Partner konferencie:

Program a témy:

Dva dni, dve sály a témy, ktoré hýbu verejným obstarávaním. To je tohtoročná konferencia, ktorá sa nesie v duchu motta „Zo života nákupcu“. Pozrieme sa preto na to, čo nákupcovia riešia v každodennej praxi — od aktuálnych výziev, otázok a legislatívnych zmien až po trendy, efektívnejšiu prácu a všetko, čo dnes nákupcov zaujíma a trápi.

Nižšie si pozrite rámcové tematické okruhy. Postupne z nich vyskladáme konferenčný program s konkrétnymi prednáškami, diskusiami a príkladmi z praxe.

Organizátor si vyhradzuje právo na zmenu programu.

Rámcový program

Na tieto a ďalšie témy sa môžete tešiť

Revízia európskych pravidiel verejného obstarávania

V lete by mala Európska komisia predstaviť legislatívny návrh k revízii pravidiel verejného obstarávania. V diskusii s odborníkmi z praxe sa pozrieme na to, čo môže priniesť a ako môže ovplyvniť verejné obstarávanie na Slovensku.

Chyby v zmluvách, ktoré komplikujú život

Zmluvu často nepripravuje nákupca, no jej chyby sa môžu výrazne prejaviť pri plnení zákazky. Advokáti, špecialisti na zmluvné vzťahy, ukážu najčastejšie nedostatky, ktoré by mal poznať aj nákupca — skôr než začnú komplikovať život vecnému gestorovi alebo celej inštitúcii.

Rozhodnutia, metodika a novela zákona očami ÚVO

Zástupcovia Úradu pre verejné obstarávanie predstavia najzaujímavejšie poznatky z rozhodovacej praxe — najmä z oblasti námietok a kontroly. Venovať sa budú aj metodickým usmerneniam a poslednej novele zákona s dôrazom na to, čo z nich vyplýva pre prax nákupcov.

Sila zvyku: prečo robíme stále to isté

Zaužívané vzorce správania ovplyvňujú našu prácu viac, než si často uvedomujeme. Z pohľadu behaviorálnej psychológie sa pozrieme na to, prečo opakujeme rovnaké postupy, aj keď neprinášajú lepšie výsledky, a ako môže porozumenie zvykom pomôcť pri zmene fungovania v každodennej praxi.

Nakupujeme kvalitu cez BVA

Metóda Best Value Approach ukazuje, ako sa pri verejnom obstarávaní pozerať nielen na cenu, ale aj na hodnotu a kvalitu riešenia. Prednáška prinesie praktické príklady využitia BVA pri rôznych typoch zákaziek a ukáže, kedy môže byť tento prístup pre nákupcu užitočný.

Keď má verejné obstarávanie trestnoprávny rozmer

Niektoré situácie vo verejnom obstarávaní môžu mať vážnejšie dôsledky, než sa na prvý pohľad zdá. Experti na trestné právo a verejné obstarávanie priblížia, kde vznikajú riziká trestnoprávnej zodpovednosti nákupcov a čo pomáha týmto rizikám predchádzať.

Chyby v ponukách, ktoré komplikujú súťaž

Niektoré chyby v ponukách sa opakujú stále dokola — a hoci môžu pôsobiť ako formality, v praxi často vedú k vylúčeniu kvalitných či ekonomicky výhodných ponúk. Výsledkom môžu byť zbytočné zdržania, komplikácie alebo dokonca potreba súťaž zrušiť a opakovať. V prednáške sa pozrieme na to, ako môže nákupca takýmto situáciám predchádzať a pomôcť uchádzačom vyhnúť sa chybám, ktoré nemusia vzniknúť.

AI v práci nákupcu: pomocník, nástroj aj riziko

Umelá inteligencia sa čoraz viac dostáva aj do práce nákupcu. Pozrieme sa na jej praktické využitie, ukážky, ako s ňou začať a kde vie reálne zefektívniť prácu. Zároveň sa na AI pozrieme triezvo — kde dáva zmysel, kde má svoje limity a na čo si dať pozor pri vkladaní dát do najpoužívanejších komerčných nástrojov.

Od myšlienky k realizácii: Keď malé nápady prinášajú veľké riešenia

Na praktických príkladoch si ukážeme, ako sa malé, nenápadné nápady dokážu premeniť na veľké riešenia s obrovskou pridanou hodnotou pre inštitúciu aj občanov. Prejdeme si cestu od zmeny zažitých nákupných návykov až po reálne obstarávanie cez celkové náklady na vlastníctvo (TCO). Zistíte, prečo sa nákupcovi oplatí vystúpiť z komfortnej zóny a klásť interným žiadateľom nepohodlné, no kľúčové otázky hneď na začiatku.

Komoditné šoky

Globálne konflikty prinášajú na trh novú dynamiku, ktorá si vyžaduje flexibilnejší prístup k príprave verejných obstarávaní. Spoliehanie sa na overené postupy z minulosti či snaha o fixáciu cien bez ohľadu na volatilitu trhu totiž v neistom prostredí často vedú k neúspešným súťažiam, prekračovaniu PHZ a komplikáciám pri plnení zmlúv. Táto prednáška ponúkne praktický pohľad na to, ktoré materiály a komodity môžu v najbližších mesiacoch čeliť cenovým výkyvom či výpadkom, a ukáže, ako tieto globálne trendy efektívne zohľadniť ešte pred nastavením súťažných podmienok.

Pracovné právo, ktoré zaujíma aj nákupcov

Po úspechu jednej z najobľúbenejších prednášok minulého roka sa k pracovnoprávnym témam vraciame opäť. Tentoraz sa na ne pozrieme cez situácie, ktoré poznajú aj nákupcovia ako zamestnanci. Prednáška bude vedená pútavou a interaktívnou formou, s praktickým pohľadom na otázky, ktoré v pracovnom živote často rezonujú.

Diskusné stoly

Obľúbený formát z minulého roka bude súčasťou konferencie aj tentoraz. Pri okrúhlych stoloch bude možné voľne diskutovať s odborníkmi o vopred stanovených témach, pýtať sa a zdieľať skúsenosti z praxe.

Prednášajúci:

Zoznam prednášajúcich budeme postupne dopĺňať a aktualizovať.

Lukáš Štefánik

Lukáš Štefánik je partnerom advokátskej kancelárie soukeník — štrpka. Väčšinu svojich profesijných skúseností nadobudol v advokátskej kancelárii soukeník — štrpka, kde od roku 2014 postupne prešiel viacerými pozíciami až na pozíciu partnera. Počas svojej praxe získal rozsiahle skúsenosti so zastupovaním klientov v rozhodcovských konaniach, vrátane sporov pred Medzinárodným rozhodcovským súdom Medzinárodnej obchodnej komory (ICC) v Paríži, ako aj v súdnych sporoch s hodnotou presahujúcou 2 miliardy EUR. Zároveň poskytuje právne poradenstvo klientom súkromného sektora, zahraničným investorom aj štátnym inštitúciám. Vo svojej praxi sa zameriava najmä na poradenstvo v komplexných obchodnoprávnych vzťahoch, rozhodcovské a súdne konania, ako aj na právne aspekty technicky a zmluvne náročných projektov, najmä v sektoroch dopravy, energetiky a infraštruktúry.

Ondrej Kuruc

Absolvoval doktorské a inžinierske štúdium na Technickej fakulte Poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Následne absolvoval postgraduálne štúdium na Fakulte práva Paneurópskej vysokej škole a Collegium Humanum. Pôsobil 10 rokov na Ministerstve zdravotníctva SR, kde realizoval všetky centrálne nákupy v rezorte. Ako poradca, manažér a odborník v oblasti verejného obstarávania pôsobil na Ministerstve dopravy SR. V roku 2020 bol členom medzinárodnej inovačnej skupiny Európskej komisie pre verejné obstarávanie. Začiatkom roka 2024 pôsobil ako člen medzinárodnej inovačnej skupiny Support to NCAPR in implementating the Pharmaceutical Strategy for Europes Affordability Agenda. European Health and Digital Executive Agency, acting under the powers delegated by the European Commission, has commissioned to Intellera consortium to develop a discussion paper through an expert group process, on the topic of ,,Best practice guidance for public procurment practices to support security of supply of medicines“. Počas dlhoročnej praxe za jeho prínosy, inšpirácie, inovácie, vytvorenie nových postupov či nasledovaniu alebo udávaniu trendov v nákupoch získal niekoľko ocenení Fair Sourcing Awards v kategórii TREND, MASTER GRAND PRIX. V súčastnosti pôsobí ako Podpredseda úradu pre strategickú agendu na Úrade pre verejné obstarávanie.

Jaroslav Lexa

Jaroslav je spoluzakladateľom konzultačnej spoločnosti APUEN AKADÉMIA s.r.o. a zároveň dlhoročným uznávaným odborníkom vo verejnom obstarávaní. Absolvoval právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pracoval na odbore legislatívy a metodiky na Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO) a ako riaditeľ odboru verejného obstarávania na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Od roku 2018 sa ako riaditeľ Inštitútu verejného obstarávania ÚVO venoval analytickej činnosti, budovaniu proklientského prístupu a vzdelávaniu v oblasti verejných nákupov. Od roku 2020 do roku 2024 zastával funkciu podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Vo verejnom obstarávaní presadzuje aplikáciu inovatívnych postupov a zdravého rozumu. Je vynikajúci a obľúbený lektor, ktorého si môžete vypočuť na školeniach a konferenciách doma i v zahraničí. Má bohaté skúsenosti so zastupovaním a poradenstvom pre verejných obstarávateľov, obstarávateľov i uchádzačov.

Mojmír Florian

Riaditeľ Odboru verejného obstarávania II na Úrade pre ochranu hospodárskej súťaže. Po absolvovaní Právnickej fakulty Univerzity Karlovej pracoval takmer desať rokov na Úrade mestskej časti Praha 2, kde sa okrem iného venoval verejnému obstarávaniu; v roku 2012 prešiel na druhú stranu pomyselnej barikády a od tej doby na postupy zadávateľov dohliada. Podieľal sa na formulácií trinástej časti aktuálne účinného zákona o verejnom obstarávaní, upravujúcej ochranu dodávateľa, t.j. námietky a dozor nad dodržovaním zákona zo strany Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže. Verejné obstarávanie sa podľa jeho presvedčenia okrem nepopierateľnej zložitosti vyznačuje i dynamikou a rôznorodosťou riešených problémov, ktoré vyžadujú komplexný prístup k ich riešeniu. K zákazkovým témam pravidelne prednáša a publikuje. Je i členom expertnej skupiny Ministerstva pre miestny rozvoj k zákonu o verejnom obstarávaní.

Tatiana Chvalová

Tatiana pôsobí viac ako 10 rokov v advokácii a od roku 2018 ako senior advokátka v najväčšej advokátskej kancelárii na Slovensku soukeník – štrpka. Vo svojej praxi sa zameriava na poskytovanie právneho poradenstva pre obchodné spoločnosti v rôznych právnych oblastiach, ako aj na právne poradenstvo pre subjekty zo štátnej sféry z oblasti dopravy a energetiky. V poslednom období sa aktívne venuje téme umelej inteligencie v právnej praxi a jej vplyvu na advokáciu. V novembri 2025 prednášala o umelej inteligencii na odbornej konferencii vedeckých pracovníkov Právnickej fakulty UK vo Vysokých Tatrách a v apríli 2026 viedla prednášku o umelej inteligencii pre študentov práva v Bratislave. V rámci svojej praxe absolvovala viacero právnych stáží na súdoch SR a prokuratúre SR. V roku 2024 ukončila odborné vzdelanie v odbore Business and Law, kde získala titul LL.M. Verí, že umelá inteligencia nie je hrozba, ale príležitosť byť lepší a poskytovať kvalitnejšie služby.

Marcela Turčanová

Marcela je CEO a spoluzakladateľkou konzultačnej spoločnosti APUEN AKADÉMIA s.r.o. a viceprezidentkou OZ APUeN SK založeného na podporu elektronizácie nákupov. Vo svojej profesijnej praxi sa venuje najmä poradenskej a konzultačnej činnosti pre dodávateľov a verejných obstarávateľov/obstarávateľov. Okrem toho sa spolupodieľa na tvorbe legislatívy a aplikačnej praxe vo verejnom obstarávaní. Taktiež spolupracuje s neziskovými organizáciami ako je Transparency International Slovensko, Nadácia Zastavme korupciu alebo slovensko.digital. Má vášeň pre verejné obstarávanie, preto v tejto oblasti s nadšením lektoruje, prednáša na medzinárodných konferenciách a streamuje na youtube kanáli. Je členkou Procurement Board-u, kolektívu inšpiratívnych nákupcov a obstarávačov. Je hrdou držiteľkou ocenenia FSA Master.

Martin Machyniak

Advokátsku prax vykonáva od roku 2010. Od roku 2016 sa stal členom odborného tímu advokátskej kancelárie soukeník – štrpka s. r. o., v ktorej v súčasnosti pôsobí ako vedúci advokát. Počas svojej praxe nadobudol skúsenosti v rôznych oblastiach súkromného a verejného práva. Vo svojej praxi sa zameriava na poskytovanie právneho poradenstva v oblasti zmluvného práva v obchodných záväzkových vzťahoch, ale aj v rámci občianskoprávnych vzťahov. Dlhodobo sa venuje aj problematike verejných zákaziek a postupov vo verejnom obstarávaní, pričom okrem právneho poradenstva pri príprave a procesoch verejných obstarávaní, poskytuje právne služby klientom aj v rámci konaní vedených Úradom pre verejné obstarávanie. Je tiež odborníkom na zmluvné podmienky FIDIC a ich uplatňovanie v praxi. Ako člen tímu advokátskej kancelárie participoval a aj v súčasnosti participuje na významných stavebných projektoch celoštátneho alebo regionálneho významu, vrátane projektov, ktoré majú status strategickej investície. Okrem uvedeného zastupuje viacerých klientov aj v rôznych súdnych sporoch vrátane súdnych sporov, ktoré sa týkajú aplikácie a interpretácie zmluvných podmienok FIDIC.

Jan Slezák

Je absolventom Právnickej fakulty Masarykovej univerzity. Skúsenosti v oblasti verejného obstarávania začal naberať v rokoch 2009 – 2012 na pozícii tajomníka rozkladových komisií predsedu ÚOHS. Po nadväzujúcej dvojročnej praxi právnika a lektora v spoločnosti OTIDEA zakotvil na osem rokov v pražskom dopravnom podniku, potom na rok na pozícii riaditeľa právneho úseku v pražskej TSK (Technická správa komunikácií), kde riadil verejné obstarávania na právne služby pomocou postupov BVA (Best Value Approach). Boli vôbec prví v ČR, kto v tomto segmente hodnotil iba kvalitu s pevne stanovenou cenou. V súčasnosti pôsobí v spoločnosti Tender Society a v advokátskej kancelárii KGS legal. Za svoju doterajšiu kariéru tak prešiel všetkými tromi hlavnými vetvami praxe verejného obstarávania – dohľadovou, poradenskou aj obstarávateľskou. Vo svojej súčasnej činnosti sa špecializuje na zabezpečovanie externých právnych služieb pre verejných aj sektorových obstarávateľov vo všetkých oblastiach nákupu a investícií. Je podpredsedom výkonného výboru Asociace pro veřejné zakázky a členom redakčnej rady časopisu Veřejné zakázky v praxi.

Oľga Svitek Dlhopolčeková

Členkou advokátskej kancelárie soukeník — štrpka je od roku 2016. Vedie tím zameraný na riešenie sporov a medzinárodnú obchodnú arbitráž. Špecializuje sa najmä na verejné obstarávanie a zmluvnú agendu vrátane FIDIC podmienok. Pravidelne poskytuje právnu podporu pri posudzovaní dodatkov k zmluvám podľa Zákona o verejnom obstarávaní, zastupuje klientov v konaniach pred verejnými inštitúciami a pripravuje komplexné zmluvné dokumenty pre projekty vo výstavbe. V sporovej agende sa zameriava na stratégiu riešenia sporov, zmluvné riziká a efektívne rokovania s protistranou. Klientom prináša praktické a účinné riešenia vychádzajúce z aktuálnej legislatívy a špecifík jednotlivých sektorov.

Adéla Havlová

Adéla Havlová je advokátka so špecializáciou na právo verejných investícií a verejného obstarávania. V súčasnosti pôsobí ako nezávislý konzultant. V minulosti pôsobila v advokátskej kancelárii HAVEL & PARTNERS, kde do roku 2023 ako partnerka vybudovala špecializovaný tím pre verejný sektor so 40 právnikmi. Pod jej vedením tím štyrikrát získal ocenenie Právnická firma roka v oblasti verejného obstarávania. Aktívne sa zapája do činnosti Asociácie pre verejné obstarávanie (AVZ), kde pôsobí vo vedení. Je členkou expertnej skupiny pre legislatívu v oblasti verejného obstarávania a dlhodobo sa venuje rozvoju najlepších praktík a inovácií – vrátane tém ako elektronizácia, obehové hospodárstvo, moderné nákupné praktiky a systémy, hodnotenie kvality a ďalšie. V rokoch 2014 – 2023 bola členkou rozkladovej komisie Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže. Aktívne využíva know-how z ďalších členských štátov EÚ, najmä z Nemecka, Rakúska, Holandska a Slovenska. Pravidelne prednáša a publikuje v odborných časopisoch.

Andrej Guba

Andrej Guba patrí medzi špičkových odborníkov v oblasti pracovného práva na Slovensku. Ako senior advokát v advokátskej kancelárii soukeník — štrpka vedie tím právnikov so zameraním na pracovnoprávnu agendu. Má viac než 15 rokov skúseností v tejto oblasti, pričom sa špecializuje najmä na ukončovanie pracovných pomerov, pracovnoprávne spory, organizačné zmeny, hromadné prepúšťanie, kolektívne vyjednávania a nastavovanie systémov odmeňovania. Pravidelne vystupuje na odborných konferenciách, vedie workshopy pre zamestnávateľov a lektoruje webináre z oblasti pracovného práva. Od roku 2019 sa aktívne podieľa aj na vzdelávaní advokátskych koncipientov v rámci Slovenskej advokátskej komory.

Peter Kubolek

Po absolvovaní štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2010 pôsobil ako advokátsky koncipient v Bratislave. V roku 2013 úspešne vykonal advokátsku skúšku a v roku 2017 rigoróznu skúšku. V praxi, ako aj v publikačnej činnosti (v ostatnom období napr. ako člen autorského kolektívu publikácie Komentár k Obchodnému zákonníku, C. H. Beck - 2025), sa o.i. zameriava na právo verejného obstarávania a právo hospodárskej súťaže, korporátnu a zmluvnú agendu, venuje sa aj problematikám súvisiacim s právom informačných technológií. Súčasťou advokátskej kancelárie soukeník — štrpka sa stal v roku 2024, v predchádzajúcom období pôsobil aj vo verejnom sektore (ÚVO, MF SR).

Ubytovanie:

Atrium Hotel*** poskytuje zvýhodnené ceny ubytovania pre účastníkov konferencie.

Dvojlôžková izba STANDARD TWIN/DOUBLE obsadená 1 osobou – 97,00€ / noc / izba
Dvojlôžková izba STANDARD TWIN/DOUBLE obsadená 2 osobami – 112,00€ / noc / izba
Dvojlôžková izba EXCLUSIVE obsadená 1 osobou – 107,00€ / noc / izba
Dvojlôžková izba EXCLUSIVE obsadená 2 osobami – 122,00€ / noc / izba

Súčasťou ceny za ubytovanie sú: raňajky formou bufetu, parkovanie, wifi pripojenie, vstup do hotelového vitálneho sveta 4Elements.

Obed a celodenné občerstvenie počas obidvoch dní konferencie je zabezpečené.

Večera počas prvého dňa konferencie je zabezpečená spoločným rautom.

Cena nezahŕňa miestny poplatok vo výške 3,50€ / osoba / noc

V cene účastníckeho poplatku nie je ubytovanie. Organizátor nezabezpečuje ubytovanie a účastníci si ho môžu zabezpečiť individuálne.

Všetky sumy sú uvedené s DPH.

V prípade, že sa Vám v registrácií ubytovania nezobrazujú zvýhodnené ceny uvedené vyššie, zadajte zľavový kód “ PaP2026 „. Platnosť kódu a zvýhodneného ubytovania je do 10.9.2026.

V prípade otázok týkajúcich sa rezervácie sa môžete obrátiť aj priamo na rezervačné oddelenie hotela:

Skrátene číslo: 18 333
Číslo pre volania zo zahraničia: 00 421 2 20 20 3330
email: rezervacie@trinityhotels.sk

Cenník:

Štandardná registrácia

od 15.8.2026

€ 359

bez DPH

Zvýhodnená cena 339€ bez DPH pre každého ďalšieho účastníka z organizácie.

Zvýhodnená registrácia

do 14.8.2026

€ 329

bez DPH

Zvýhodnená cena 309€ bez DPH pre každého ďalšieho účastníka z organizácie.

NEZMEŠKAJTE

Každý účastník dostane konferenčný zborník v tlačenej podobe.

Občerstvenie a obed počas oboch konferenčných dní sú zabezpečené. Večera počas prvého konferenčného dňa bude prebiehať spoločným rautom.

Registrácia:

The post Konferencia verejné obstarávanie 2026 Právo & Prax appeared first on APUEN AKADÉMIA.

Predĺžená záruka – naozaj sa oplatí?

peter.turcan — Tue, 19 May 2026 08:06:54 +0000

Predstavte si bežnú situáciu: stojíte v predajni elektroniky, práve ste sa rozhodli pre nový televízor a predavač sa Vás s úsmevom opýta: „Nechcete si pridať predĺženú záruku? Za pár eur máte pokoj na päť rokov.“ Rovnaký scenár sa opakuje v každom e-shope: vyskakujúce pop-up okná alebo proaktívne checkboxy, ide o lákavý prísľub bezstarostnosti. A väčšina z nás túto skúsenosť pozná.

Teraz si predstavte ten istý mechanizmus vo svete verejného obstarávania. Na stôl vám pristane nákupná požiadavka na osobné automobily so zárukou 48 mesiacov alebo tlačiarne so zárukou 36 mesiacov. Žiadateľ to tam jednoducho napísal – bez hlbšieho zdôvodnenia, bez analýzy. Lebo „dlhšia záruka je predsa lepšia“. A hlavne, „veď je to v cene, nie?“ Lenže práve tu sa skrýva zásadné nepochopenie. Predĺžená záruka nie je bonus navyše. Je to poistný produkt, za ktorý si vždy priplácate – len ho nevidíte ako samostatnú položku na faktúre, pretože je elegantne zabalený v celkovej cene.

A práve o tom je tento článok. Zameriame sa na nákup tovarov – teda techniky, zariadení, vozidiel – kde sa s požiadavkou na predĺženú záruku stretávame najčastejšie. Pretože aj keď predĺžená záruka existuje aj v stavebníctve či pri službách, práve pri tovaroch býva dlhšia záruka veľmi často automatickou súčasťou požiadavky žiadateľov. Poďme sa pozrieť na to, čo sa za predĺženou zárukou skutočne skrýva – koľko stojí, prečo si ju žiadatelia tak radi dávajú do požiadaviek a kedy sa oplatí položiť im pár nepohodlných otázok.

Predĺžená záruka ako biznis model – nie služba zákazníkovi

Aby sme pochopili, prečo je predĺžená záruka tak obľúbená, musíme sa pozrieť na to, kto z nej profituje najviac. A nie je to kupujúci. Podľa odhadov britskej Competition Commission zarábali piati najväčší maloobchodní predajcovia elektroniky vo Veľkej Británii na predaji predĺžených záruk 116 až 152 miliónov libier ročne (Abito & Salant, 2019). Ziskové marže na týchto produktoch sa pohybovali medzi 50 a 60 percentami. To je úroveň, o akej si väčšina predajcov pri samotnom tovare môže len snívať.

Nie je preto prekvapením, že predĺžená záruka sa stala neoddeliteľnou súčasťou predajnej stratégie. Výskum Európskej komisie ukázal, že až 80 % kamenných predajní a 94 % e-shopov v EÚ aktívne komunikuje predĺženú záruku ako súčasť ponuky (Dunković & Knežević, 2023). Zároveň 66 % európskych spotrebiteľov uviedlo, že by boli ochotní zaplatiť viac za produkt, ak by k nemu dostali päťročnú záruku (Study on the costs and benefits of extending certain rights under the Consumer Sales and Guarantees Directive, 2017). Pre dodávateľov je to jasný signál – zákazník je ochotný platiť, tak prečo mu to neponúknuť?

A práve tu sa dostávame k verejnému obstarávaniu. Žiadateľ, ktorý spisuje požiadavku na nákup, je predovšetkým budúci užívateľ daného produktu. Chce mať istotu, že zariadenie bude fungovať čo najdlhšie – a predĺžená záruka sa mu javí ako najjednoduchšia cesta k tomuto cieľu. Je to pochopiteľné. Aj na neho sa totiž vzťahujú rovnaké spotrebiteľské vzorce správania – tie isté podnety, ktoré na nás fungujú v e-shope, fungujú aj vtedy, keď rozhodujeme o nákupoch za verejné zdroje. Otázka však je, či je to aj cesta najefektívnejšia.

Zapamätajte si

Predĺžená záruka nie je nikdy „zadarmo." Aj keď ju dodávateľ prezentuje ako súčasť ponuky bez príplatku, jej náklady sú vždy premietnuté do celkovej ceny produktu. Spracovanie záručných reklamácií stojí firmy v priemere 2,5 až 4,5 % ich zisku (Liu et al., 2020) – a tieto náklady si žiadny dodávateľ nenechá pre seba.

Vaňová krivka – za čo vlastne platíte?

Ak chceme pochopiť, prečo je predĺžená záruka pre dodávateľa taký výnosný produkt, pomôže nám jednoduchý a všeobecne známy koncept z teórie spoľahlivosti – takzvaná vaňová krivka. Tento model popisuje intenzitu porúch produktu počas jeho životného cyklu v troch fázach. V prvej fáze, krátko po zakúpení, je riziko poruchy relatívne vyššie – ide o takzvané rané poruchy spôsobené výrobnými chybami alebo nekvalitným materiálom. V druhej fáze sa produkt dostáva do obdobia stabilnej prevádzky, kde je pravdepodobnosť poruchy najnižšia. A v tretej fáze, na konci životnosti, začína riziko opäť narastať vplyvom prirodzeného opotrebenia.

Intenzita porúch

Rané poruchy (výrobné chyby)

Stabilná prevádzka (najnižšia poruchovosť)

Opotrebenie (koniec životnosti)

Najnižšie riziko porúch
= najvyššia marža

Štandardná záruka

Predĺžená záruka

Čas (životný cyklus produktu)

A teraz to podstatné. Štandardná záruka výrobcu typicky kryje práve tú prvú fázu – obdobie raných porúch, kde je riziko najvyššie a kde výrobca de facto ručí za kvalitu svojej produkcie. Predĺžená záruka však pokrýva tú plochú strednú časť krivky – obdobie, kedy sa produkt pokazí najmenej pravdepodobne. A práve preto sú marže na predĺžených zárukách také vysoké.

Dáta to potvrdzujú. Podľa výskumu Abita a Salanta (2019) stojí predĺžená záruka v priemere 24 % z kúpnej ceny produktu. Pri televízoroch je to približne 22 %. Lenže skutočná pravdepodobnosť poruchy v období, ktoré predĺžená záruka kryje, sa pohybuje len okolo 5 – 7 %. Výsledok? Hrubá zisková marža na predĺženej záruke dosahuje 62 až 73 %. Aj po odpočítaní provízií predavačom a podielu pre poskytovateľa záručného krytia zostáva predajcovi čistá marža približne 46 %. Inak povedané – z každého eura, ktoré za predĺženú záruku zaplatíte, ide na skutočné krytie rizika len zlomok.

tip

Keď vám nabudúce príde požiadavka na predĺženú záruku, opýtajte sa žiadateľa jednoduchú otázku: „Poznáte reálnu poruchovosť tohto produktu v období, ktoré má záruka pokrývať?" Vo väčšine prípadov odpoveď nepozná – a práve to je priestor na zmysluplnú diskusiu.

Behaviorálna ekonómia a informačná asymetria – prečo to „proste chceme"

Zostáva otázka – ak je predĺžená záruka pre kupujúceho tak nevýhodná, prečo je po nej stále taký dopyt? Odpoveď nájdeme v behaviorálnej ekonómii a v jednom kľúčovom pojme: informačná asymetria.

Začnime tým prvým. Výskum Abita a Salanta (2019) priniesol pozoruhodné zistenie. V experimente s približne tisíc účastníkmi sa ukázalo, že ľudia systematicky nadhodnocujú pravdepodobnosť poruchy produktu. Respondenti odhadovali riziko poruchy televízora na približne 14 %, zatiaľ čo reálna miera poruchovosti bola len okolo 5 %. To znamená, že spotrebitelia vnímajú riziko takmer trojnásobne vyššie, ako v skutočnosti je. A práve toto skreslenie – nie racionálna úvaha – je hlavným motorom dopytu po predĺžených zárukách. Nie je to riziková averzia, nie je to trhová sila predajcu. Je to jednoducho strach z poruchy, ktorý nezodpovedá realite.

A teraz to najzaujímavejšie. Keď výskumníci účastníkom experimentu poskytli informáciu o skutočnej miere poruchovosti, ich ochota platiť za predĺženú záruku klesla na polovicu (!) (Abito & Salant, 2019). Stačilo povedať číslo – a rozhodovanie sa zmenilo. Informácia sa ukázala ako účinnejší nástroj ochrany spotrebiteľa, než samotná konkurencia medzi predajcami.

Tu vstupuje do hry informačná asymetria: dodávateľ pozná reálnu poruchovosť svojho produktu – má k dispozícii servisné štatistiky, dáta o reklamáciách, výsledky životnostných testov. Kupujúci tieto informácie nemá. A práve tento nerovný prístup k informáciám vytvára priestor na to, aby predĺžená záruka pôsobila ako niečo hodnotné, aj keď jej reálna hodnota je výrazne nižšia než jej cena. Dodávateľ vie, že riziko je nízke – ale kupujúcemu to nepovie, pretože by stratil motiváciu za predĺženú záruku platiť. Naopak, dlhšia záruka je často komunikovaná ako signál kvality a spoľahlivosti produktu (Dunković & Knežević, 2023; Lázár, 2014), čo ďalej posilňuje dojem, že sa „oplatí“.

Zapamätajte si

Informácia je najúčinnejšia zbraň pri rozhodovaní o predĺženej záruke. Keď poznáte reálnu poruchovosť produktu, dokážete posúdiť, či je predĺžená záruka skutočnou pridanou hodnotou – alebo len elegantne zabaleným poistným produktom s minimálnym rizikom pre dodávateľa.

Čo s tým vo verejnom obstarávaní? Praktické odporúčania

Ak ste sa dočítali až sem, pravdepodobne sa pýtate: dobre, ale čo mám robiť, keď mi tá požiadavka na predĺženú záruku pristane na stôl? Rozhodne nie je cieľom tohto článku povedať, že predĺžená záruka je zlá a nemáte ju nikdy požadovať. Sú situácie, kedy má svoje opodstatnenie – napríklad pri kritických zariadeniach, kde výpadok znamená reálne prevádzkové straty. Cieľom je, aby ste ju neprijímali automaticky a bez otázok.

Keď vám nabudúce žiadateľ napíše do požiadavky „záruka 48 mesiacov“, skúste sa ho opýtať pár jednoduchých otázok:

Aká bola reálna poruchovosť pri predchádzajúcom nákupe rovnakého alebo podobného produktu?
Koľko servisných zásahov ste reálne mali počas poslednej záručnej doby?
A viete, koľko tá predĺžená záruka približne stojí v rámci celkovej ceny?

Často zistíte, že odpovede neexistujú – a práve to je moment, kedy sa oplatí zastaviť a zamyslieť sa.

Zároveň stojí za to sledovať európsky regulačný kontext, ktorý čoraz viac smeruje k opraviteľnosti a dostupnosti náhradných dielov. Tento trend otvára priestor aj pre verejných obstarávateľov – namiesto predĺženej záruky môžete v súťažných podkladoch požadovať dostupnosť náhradných dielov na určité obdobie alebo servisnú zmluvu s jasne definovanými podmienkami. Takýto prístup môže byť pre inštitúciu nielen lacnejší, ale aj transparentnejší.

Záver

Predĺžená záruka nie je nepriateľ nákupcu. Je to legitímny nástroj, ktorý má svoje miesto aj vo verejnom obstarávaní. Problém nastáva vtedy, keď sa stane automatickou súčasťou každej požiadavky – bez analýzy, bez dát, bez otázok. Ako sme si ukázali, za jej popularitou stojí kombinácia vysokých ziskových marží dodávateľov, nadhodnocovania rizika na strane kupujúcich a informačnej asymetrie, ktorá tento stav konzervuje.

Ak si z tohto článku máte odniesť niečo do praxe, nech sú to tieto odporúčania:

Pýtajte sa na dáta. Keď žiadateľ požaduje predĺženú záruku, opýtajte sa ho na reálnu poruchovosť produktu a skúsenosti z predchádzajúcich nákupov. Ak odpovede neexistujú, je to signál na diskusiu.
Pochopte, čo záruka kryje. Predĺžená záruka spravidla pokrýva obdobie životného cyklu produktu s najnižšou pravdepodobnosťou poruchy. Poznanie konceptu vaňovej krivky vám pomôže posúdiť, či cena zodpovedá reálnemu riziku.
Zvážte alternatívy. Požiadavka na dostupnosť náhradných dielov alebo servisná zmluva s jasne definovanými podmienkami môže byť pre inštitúciu efektívnejšou cestou než automatická predĺžená záruka.
Informácia mení rozhodovanie. Výskum ukazuje, že keď ľudia poznajú skutočnú mieru poruchovosti, ich ochota platiť za predĺženú záruku výrazne klesá. Buďte tým, kto túto informáciu prinesie do diskusie.

A nezabudnite – dodávatelia vám predĺženú záruku poskytnú vždy radi. Veď ako sme uvideli vyššie v článku, ziskové marže na predĺžených zárukách dosahujú 62 až 73 %. Otázka teda nie je, či vám ju dodávateľ ponúkne. Otázka je, či ju naozaj potrebujete.

Použité zdroje

Analýza novely zákona o verejnom obstarávaní

peter.turcan — Mon, 11 May 2026 07:16:36 +0000

Vládny návrh novely zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 5. mája 2026 prináša sériu zásadných zmien, ktoré priamo ovplyvnia procesy plánovania a realizácie zákaziek.

Hoci novela obsahuje aj legislatívno-technické či kozmetické úpravy, pre nákupcov vo verejnom sektore prináša predovšetkým zásadné vecné zmeny – menia sa napríklad pravidlá pre posudzovanie konfliktu záujmov, proces doplňovania dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti, či kompetencie ÚVO pri výkone dohľadu a ukladaní pokút.

Pripravili sme pre vás podrobnú analýzu, ktorá vám pomôže zorientovať sa v navrhovaných zmenách. V prehľade nájdete porovnanie pôvodnej a novej úpravy doplnené o komentár k praktickým dopadom.

V analýze taktiež nájdete aj informáciu k účinnosti jednotlivých zmien.

Nezabudnite, že zákon ešte čaká na podpis pána prezidenta a oficiálne nadobudne platnosť až zverejnením v Zbierke zákonov.

Analýza zmien

Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní — vládny návrh novely z 5. mája 2026

Jednotlivé body novely a ich dopad

Dňom publikovania v Zbierke zákonov 1. § 1 ods. 2 písm. a) — Výnimky z pôsobnosti zákona (bezpečnostné zákazky)

Hodnotenie ponúk: keď má vyhrať kvalita

peter.turcan — Thu, 16 Apr 2026 11:58:40 +0000

U nás na Slovensku je stále nepísaným pravidlom, že ponuky hodnotíme podľa jediného kritéria: najnižšej ceny. Kvalitu sa spravidla snažíme „ošetriť“ už v opise predmetu zákazky – teda cez minimálne požiadavky, ktoré uchádzač buď splní, alebo nie. Logika je jasná: kto splní povinné minimum a pýta si najmenej, ten vyhráva.

Skúsenosti z praxe však ukazujú, že tento prístup má svoje limity. Nízka vstupná cena sa v priebehu realizácie často predraží – či už cez nevyhnutné dodatky, šetrenie na materiáloch alebo celkové zlyhanie dodávateľa. Vo výsledku tak nákup stojí verejné zdroje viac, než bol pôvodný rozdiel medzi najlacnejšou a kvalitnejšou ponukou.

Hoci zákon o verejnom obstarávaní v § 44 jasne definuje možnosť hodnotiť najlepší pomer ceny a kvality, v praxi po tomto nástroji siahame málokedy. V tomto článku sa preto pozrieme na to, ako z kvality urobiť funkčné kritérium. Rozoberieme riziká bežných bodovacích vzorcov, ukážeme si, ako logicky odôvodniť váhy kritérií a predstavíme vám nástroj, ktorým si môžete otestovať dopad hodnotenia ešte predtým, než súťaž oficiálne vyhlásite.

Prečo súťažiť na kvalitu?

Ak ste niekedy zvažovali hodnotenie ponúk aj na kvalitu, pravdepodobne ste narazili na rovnaké obavy: Ako to obhájiť pri kontrole? Nebude to subjektívne? Nie je jednoduchšie súťažiť len na cenu? Tieto obavy sú pochopiteľné. Súťaženie na kvalitu vyžaduje viac prípravy – treba definovať kritériá, zdôvodniť váhy, zvoliť správny vzorec. Dáta z dvoch nezávislých štúdií aj skúsenosti z britskej praxe však ukazujú, že práve táto investícia do prípravy sa verejnému obstarávateľovi vráti – a to výrazne.

Albano et al. (2024) testovali vplyv váh na výsledok súťaže v experimente – skupina účastníkov opakovala simulované súťaže v role uchádzačov, pričom výskumníci menili pomer váh medzi cenou a kvalitou a sledovali, komu sa zákazka pridelí. Výsledok bol jednoznačný: keď kvalita mala vyššiu váhu než cena, zákazku dostal uchádzač s najlepším pomerom ceny a kvality v 95 % prípadov. Keď sa váhy prevrátili v prospech ceny, tento podiel klesol na 43 %. Vyššia váha ceny teda paradoxne znižuje pravdepodobnosť, že verený obstarávateľ dostane za svoje peniaze najlepšiu hodnotu.

González Chapela (2019) skúmal 477 reálnych obstarávaní služieb v španielskej armáde a zameral sa na otázku, čo vlastne ovplyvňuje výslednú cenu – váhy kritérií, alebo tvar bodovacieho vzorca? Zistil, že zvýšenie váhy ceny o 10 percentuálnych bodov zníži cenu, ktorú obstarávateľ zaplatí, len o cca 2,5 % – uchádzači síce súťažia na cene agresívnejšie, keď má väčšiu váhu, ale efekt je prekvapivo malý. Zároveň ukázal, že významný vplyv na výslednú cenu má aj samotný tvar bodovacieho vzorca – nie len váhy. Nejde teda len o to, koľko percent dáte cene – dôležité je aj to, aký vzorec na jej vyhodnotenie použijete.

UK Bid Evaluation Guidance Note (2021) varuje ešte priamočiarejšie: hodnotenie výlučne na cenu zvyšuje riziko zlyhania dodávateľa, šetrenia na kvalite počas plnenia zmluvy a skrytých dodatočných nákladov. Majte na pamäti, že najnižšia cena a najnižší celkový náklad nie sú to isté.

Zapamätajte si

Hodnota za peniaze neznamená najnižšiu cenu. Znamená najlepší pomer kvality a efektívnosti za najnižší výdavok počas celej doby využívania.

Priama a nepriama úmera – základ, ktorý treba poznať

Hodnotenie ponúk na kvalitu stojí a padá na vzorcoch, ktorými prevádzate ponúknuté hodnoty na body. V praxi sa najčastejšie používajú dva základné typy:

Nepriama úmera (menej je lepšie) – typicky pre cenu, spotrebu energie, dodaciu lehotu. Uchádzač s najnižšou hodnotou dostane najvyšší počet bodov.
Priama úmera (viac je lepšie) – typicky pre záruku, životnosť, výkon. Uchádzač s najvyššou hodnotou dostane najvyšší počet bodov.

Hoci sú tieto vzorce v praxi najrozšírenejšie, ich používanie v „čistej“ podobe bez ďalších ochranných prvkov je vysoko rizikové a často nevhodné. Britská metodika (UK Bid Evaluation Guidance Note, 2021) dokonca odporúča pristupovať k tomuto typu relatívneho bodovania s extrémnou opatrnosťou. Matematická podstata týchto vzorcov totiž nesie vážne obmedzenia, ktoré treba poznať a myslieť na ne:

Zraniteľnosť voči špekulatívnym ponukám. Ak jeden uchádzač ponúkne špekulatívnu hodnotu v niektorom kritériu, vzorec mu pridelí neúmerne vysoký počet bodov. Ostatní uchádzači získajú výrazne menej bodov, aj keď ich ponuky sú reálne a konkurencieschopné. A čo je horšie – rozdiely medzi nimi sa takmer stratia, pretože ich rozumné ponuky sú blízko seba. O víťazovi potom rozhodne niečo iné než kvalita ich ponúk.
Zhlukovanie bodov. Aj bez špekulatívnej ponuky sa môže stať, že uchádzači ponúknu v niektorom kritériu veľmi podobné hodnoty. Vzorec potom pridelí takmer rovnaké body a kritérium, ktorému ste priradili váhu práve preto, aby rozlíšilo ponuky, nerozlíši nič. O víťazovi rozhodne iné kritérium – typicky cena.

S čistou priamou či nepriamou úmerou si v nákupnej praxi málokedy vystačíte. Bez poistiek sú totiž tieto vzorce až príliš citlivé na extrémy. Stačí jedna nerealistická anomália, ktorá matematicky potlačí rozdiely medzi ostatnými ponukami tak, že vplyv kvality na výsledok prakticky prestane existovať. Mantinely, ktoré nepustia nerealistické čísla do bodovania a podržia logiku vášho výberu, získate cez modifikované vzorce s hraničnými limitmi (Caps). Tie dokážu eliminovať vplyv nereálnych hodnôt a vrátiť kritériám ich rozlišovaciu schopnosť. Rovnako dôležité je však aj správne nastaviť váhy jednotlivých kritérií – a práve o tom je nasledujúca časť tohto článku.

Ako racionálne určiť váhy kritérií?

Jednou z najčastejších otázok pri hodnotení ponúk na kvalitu je: aké váhy dať jednotlivým kritériám? Odpoveď je, že váhy musia odrážať reálnu dôležitosť kritérií pre konkrétnu zákazku a verejný obstarávateľ by mal vedieť ich zdôvodniť pred prípadnou kontrolou. Existuje niekoľko osvedčených prístupov:

LCC (Life Cycle Costs) – toto je najexaktnejšia metóda lebo váhy odvodíte z reálneho podielu nákladov počas celej doby používania predmetu zákazky. Ak prevádzkové náklady tvoria 40 % celkových nákladov životného cyklu, váha kritéria „prevádzková spotreba“ by nemala byť 5 %.

WTP (Willingness to Pay) – koľko percent z rozpočtu som ochotný priplatiť za špičkovú kvalitu v danom kritériu? Ak by som za najlepšiu záruku priplatil maximálne 15 % z ceny, váha kritéria „záruka“ by nemala presiahnuť 15 %. Metóda núti verejných obstarávateľa premýšľať o reálnej hodnote každého kritéria.

PTK (Prípravné trhové konzultácie) – opýtajte sa trhu ešte pred vyhlásením súťaže. Ak počas konzultácií vyjde, že niektoré kritériá majú pre kvalitu dodávky väčší význam než ste predpokladali, zohľadnite to vo váhach.

Z rozhodnutia ÚVO

Ako potvrdil Úrad pre verejné obstarávanie (rozhodnutia č. 11153-6000/2024 a 11358-6000/2024), stanovenie váh jednotlivým hodnotiacim kritériám je plne v kompetencii verejného obstarávateľa. Zároveň však platí, že tieto váhy musia byť nastavené s jasným cieľom – musia smerovať k výberu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

Zapamätajte si

Váhy kritérií musíte vedieť ekonomicky zdôvodniť. Ak neviete povedať, prečo je váha práve 30 % a nie 20 %, máte problém – buď pri kontrole, alebo pri výbere víťaza.

Bodovanie ceny a kvality v praxi

Princíp bodovania ceny a kvality pomocou matematických vzorcov (tzv. Price Scoring Rules) nie je nič nové – odborná literatúra sa mu venuje dlhodobo. González Chapela (2019) identifikoval 16 rôznych typov bodovacích vzorcov používaných v reálnom obstarávaní. Albano et al. (2024) v experimente, ktorý sme popísali vyššie potvrdili, že výber vzorca a váh zásadne ovplyvňuje výsledok súťaže.

Aby ste si mohli celý model hodnotenia vyskúšať a nasimulovať aj ponuky uchádzačov ešte pred vyhlásením súťaže, pripravili sme aplikáciu Quality-to-Price Scoring, ktorú nájdete na konci tohto článku. Je postavená na vyššie popísaných princípoch – prevádza cenu a kvalitatívne kritériá na spoločné body pomocou priamej a nepriamej úmery a umožňuje nastaviť ochranné limity proti špekulatívnym ponukám.

Nejde o jediný možný prístup – existujú desiatky ďalších metód bodovania, od jednoduchých lineárnych vzorcov cez nelineárne, hodnotenie podľa ceny za bod kvality, až po metódy pracujúce s priemerom či mediánom ponúk. Quality-to-Price Scoring je však dobrý štart pre nákupcu, ktorý chce spraviť prvý krok od súťaženia len podľa najnižšej ceny k hodnoteniu kvality – je zrozumiteľný, transparentný a ľahko obhájiteľný.

Príklad

Predstavte si súťaž s tromi kritériami – Cena s DPH (váha 60 %), Spotreba energie (10 %) a Záruka (30 %). Prihlásia sa traja uchádzači, z toho jeden ponúkne špekulatívne vysokú záruku – napríklad 120 mesiacov, zatiaľ čo ostatní ponúkajú 24 a 36 mesiacov.

Uchádzač 1 24 mesiacov

Uchádzač 2 36 mesiacov

Uchádzač 3 120 mesiacov

Bez ochranného limitu tento uchádzač získa v kritériu záruka neúmerne veľa bodov a ostatní sa bodovo zotrú. S ochranným limitom sa špekulatívna hodnota zastropuje a rozdiely medzi reálnymi ponukami ostávajú zachované.

Ochranný limit však neslúži len proti špekulantom – rovnako dobre funguje aj tam, kde vyššia hodnota jednoducho nedáva zmysel. Ak viete, že záruka nad 48 mesiacov vám neprináša pridanú hodnotu a nie ste ochotný za ňu priplácať, strop na 48 mesiacov zabezpečí, že nikto nezíska extra body za niečo, čo reálne nevyužijete.

Naša hodnotiaca aplikácia QPS umožňuje:

nastaviť váhy, smer hodnotenia (minimum/maximum) a jednotky pre každé kritérium,
definovať ochranné limity – nielen proti špekulatívnym ponukám, ale aj na zastropovanie hodnôt, ktoré obstarávateľ nepotrebuje. Napríklad: viete, že uchádzači môžu ponúknuť záruku aj 60 či 72 mesiacov, ale predĺžená záruka nad 48 mesiacov vás stojí peniaze na poistnom a nemá pre vás pridanú hodnotu. Ochranný limit na 48 mesiacov zabezpečí, že nikto nezíska extra body za niečo, čo reálne nevyužijete. Podobne pri dodacej lehote – ak potrebujete dodanie do 30 dní, ponuka na 5 dní vám neprináša žiadnu výhodu,
nasimulovat fiktívne ponuky a otestovať, či model funguje správne,
automaticky vygenerovať hotovú metodiku hodnotenia do súťažných podkladov.

Dôležité

Vždy si pred zverejnením súťaže nasimulujte minimálne 3 fiktívne ponuky – dokonalú, priemernú a špekulatívnu. Ak špekulatívna ponuka deformuje výsledky, upravte ochranné limity. Ak sa body zhlukujú, zvážte, či dané kritérium dokáže ponuky reálne rozlíšiť – ak nie, možno ho treba nahradiť iným.

Na záver

Ak si z tohto článku máte odniesť jedinú vec, nech je to táto: hodnotenie ponúk na kvalitu má zmysel. Dáta ukazujú, že pri vyššej váhe kvality získa zákazku uchádzač s najlepším pomerom ceny a kvality v 95 % prípadov. Pri dôraze na cenu je to len 43 %.

Zároveň buďte pripravení na to, že neexistuje jeden univerzálny matematický model, ktorý funguje na každý nákupný scenár. Každá metóda má svoje silné aj slabé stránky a vyžaduje si správne nastavenie, testovanie a kalibráciu na konkrétnu zákazku.

Nezabúdajte, že príprava opisu predmetu zákazky a dobre nastavené hodnotenie sú dve strany tej istej mince – jedno bez druhého nefunguje.

Použité zdroje

Ako môžu nové smernice zmeniť pravidlá verejného obstarávania

peter.turcan — Mon, 09 Mar 2026 14:20:06 +0000

Súčasný legislatívny rámec európskeho verejného obstarávania, tvorený smernicami z roku 2014, čelí v aplikačnej praxi viacerým výzvam. Európska únia ročne vynakladá na verejné nákupy približne 2,6 bilióna eur (zhruba 15 % HDP EÚ), pričom zákazky priamo podliehajúce európskym pravidlám tvoria objem približne 600 miliárd eur.

Vzhľadom na geopolitické zmeny a potrebu podpory európskej konkurencieschopnosti pripravuje Európska komisia komplexnú revíziu týchto smerníc. Cieľom je predstaviť nový legislatívny návrh v druhom kvartáli roka 2026. V tomto článku preto analyzujeme podnety predložené Európskej komisii v rámci tzv. “výzvy na predloženie dôkazov” a prinášame prehľad najčastejšie komunikovaných požiadaviek z aplikačnej praxe.

Ako prebiehala príprava a výzva na predkladanie dôkazov

Skôr než Európska komisia predloží nový návrh zákona, musí dôkladne zhodnotiť, aké to bude mať dopady. Preto ako prvý krok spustila takzvanú výzvu na predloženie dôkazov (Call for Evidence), ktorá bola spojená s rozsiahlou odbornou diskusiou.

Priebeh procesu:

Priestor pre každého: Komisia zverejnila dotazník vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ, aby zabezpečila inkluzívnosť procesu.
Participácia: Zber podnetov bežal 12 týždňov a zapojil sa pestrý mix aktérov – od ministerstiev po regionálnych obstarávateľov a zástupcov priemyslu.
Spracovanie výsledkov: Doručené pripomienky poslúžia ako jeden z podkladov pre záverečnú správu o dopadoch.
Návrh smerníc: Výsledkom bude konkrétny návrh upravených smerníc v druhom štvrťroku 2026.

Zanalyzovali sme všetkých 733 doručených pripomienok a vybrali z nich 7 najčastejšie skloňovaných tematických okruhov, ktoré môžu sformovať podobu budúcej legislatívy.

1. Znižovanie administratívnej záťaže a zjednodušenie procesov

Táto téma sa objavila až v 65 % všetkých doručených pripomienok, čím sa stala absolútne najčastejšie skloňovanou oblasťou. V odborných kruhoch sa o potrebe radikálneho zníženia byrokracie diskutuje už dlhé roky, pričom v tomto smere panuje vzácna zhoda tak na strane verejných obstarávateľov, ako aj u dodávateľov. Verejní obstarávatelia naprieč členskými štátmi v súčasnosti upozorňujú najmä na komplikovanosť Jednotného európskeho dokumentu pre verejné obstarávanie a neprehľadnosť systému elektronických formulárov (eForms).

Súčasťou požiadaviek na zjednodušenie je aj úprava pravidiel pre zmeny zmlúv (dodatky). Súčasné nastavenie limitov, najmä pravidlo „de minimis“ pri zmenách zmlúv podľa článku 72 smernice, je v praxi považované za neprimerane prísne a nepraktické. Odborníci poukazujú na to, že pri rozsiahlych investičných celkoch a viacročných zmluvách sú súčasné relatívne a absolútne stropy nevyhovujúce. Napríklad pri infraštruktúrnych projektoch v hodnote stoviek miliónov eur predstavuje povolená „de minimis“ flexibilita v reálnych číslach zanedbateľné percento (príklad z praxe uvádza pri zákazke 800 mil. EUR flexibilitu len 0,27 %, t. j. 216 tis. EUR), čo znemožňuje operatívne riešiť bežné technické zmeny počas plnenia.

💬 Zaujímavosť z podnetov

Mnohí respondenti volajú po úplnom prepracovaní alebo zrušení Jednotného európskeho dokumentu (ESPD). Namiesto sľubovaného zjednodušenia ho vnímajú skôr ako ďalšiu vrstvu digitálnej byrokracie, ktorá v niektorých krajinách pôsobí skôr ako prekážka než pomoc.

2. Integrácia environmentálnych a sociálnych kritérií

Približne 60 % doručených podnetov sa venovalo potrebe posilnenia strategického obstarávania. Posun od dobrovoľného zeleného verejného obstarávania k povinným environmentálnym kritériám je ďalším silným očakávaným krokom. Týkať by sa mal najmä vybraných kategórií, akými sú stavebníctvo, doprava a stravovacie služby, s dôrazom na obehové hospodárstvo a posudzovanie životného cyklu produktov.

Súbežne je zaznamenaný silný tlak na posilnenie sociálneho rozmeru verejného obstarávania. Zástupcovia zamestnancov a mimovládnych organizácií požadujú prepojenie účasti vo verejnom obstarávaní s dodržiavaním kolektívnych zmlúv a primeraných pracovných podmienok u dodávateľov.

💬 Zaujímavosť z podnetov

V tejto oblasti existuje najväčšie napätie. Kým environmentálne organizácie žiadajú povinné kritériá pre všetky kategórie, zástupcovia priemyslu a samospráv varujú, že povinné kvóty môžu viesť k prudkému zvýšeniu cien a zníženiu počtu uchádzačov schopných takéto prísne normy splniť.

3. Zavedenie európskej preferencie ("Made in Europe")

V 55 % analyzovaných pripomienok rezonuje téma strategickej autonómie v nadväznosti na správy o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti. Zástupcovia strategických odvetví požadujú zavedenie kritérií európskeho pôvodu na ochranu domáceho trhu.

V praxi sa očakáva, že pri obstarávaní kritických komodít (napr. liekov, IT infraštruktúry či technológií pre zelenú transformáciu) budú smernice explicitne vyžadovať zohľadnenie bezpečnosti dodávateľského reťazca a podielu európskej produkcie. Cieľom je znížiť závislosť od dodávateľov z tretích krajín a zabezpečiť reciprocitu v medzinárodnom obchode.

💬 Zaujímavosť z podnetov

Proti „európskej preferencii“ sa v pripomienkach ostro ohradila Americká obchodná komora (US Chamber of Commerce). Varuje, že európsky protekcionizmus vyvolá vo svete odvetné opatrenia, čo môže v konečnom dôsledku poškodiť globálny voľný obchod.

4. Ústup od dominantného uplatňovania kritéria najnižšej ceny

Zhruba polovica všetkých príspevkov (50 %) poukazuje na negatíva spojené s výhradným zameraním na cenu. Podľa údajov z roku 2023 je v EÚ až 43 % verejných zákaziek naďalej vyhodnocovaných výhradne na báze najnižšej ponuky, čo podľa respondentov limituje obstarávanie inovatívnych a kvalitnejších riešení.

Výraznou požiadavkou je legislatívne zakotvenie najlepšieho pomeru ceny a kvality ako predvoleného alebo povinného hodnotiaceho kritéria. Pre verejných obstarávateľov to bude znamenať nutnosť častejšieho a efektívnejšieho využívania kvalitatívnych kritérií pri výbere víťaza.

💬 Zaujímavosť z podnetov

Asociácie v oblasti bezpečnostných služieb (CoESS) navrhujú pevne stanovený pomer: 60 % váhy pre kvalitu a len 40 % pre cenu. Argumentujú tým, že pri službách postavených na ľuďoch je nízka cena priamym ohrozením bezpečnosti a pracovných podmienok.

5. Zohľadnenie špecifík jednotlivých sektorov

Potrebu osobitných pravidiel pre konkrétne odvetvia zdôraznilo 40 % respondentov. Energetický sektor navrhuje rozsiahlejšie výnimky z pravidiel z dôvodu špecifického trhového prostredia. Farmaceutický priemysel zasa žiada zavedenie modelov s viacerými úspešnými uchádzačmi a garantované minimálne objemy odberu. IT sektor zasa zdôrazňuje potrebu technologickej neutrality a podporu riešení s otvoreným zdrojovým kódom (open-source).

S týmito špecifickými požiadavkami trhu však priamo súvisí ďalší problém, na ktorý analýza poukázala – legislatívna rozdrobenosť. Prax upozorňuje, že všeobecné smernice o obstarávaní často nie sú v súlade s inou, špecifickou európskou legislatívou. Ako ukážkové príklady tohto nesúladu sú uvádzané nové sektorové pravidlá, akými sú Akt o priemysle s nulovými čistými emisiami (Net Zero Industry Act) alebo Smernica o čistých vozidlách (Clean Vehicles Directive). Pre nákupcov to v realite znamená právnu neistotu a aplikačný chaos, kedy nové sektorové požiadavky narážajú na staré mantinely smerníc.

💬 Zaujímavosť z podnetov

Silná požiadavka prišla z oblasti gastronómie a poľnohospodárstva. Verejní obstarávatelia zo škôl and nemocníc žiadajú, aby sa potraviny stali „strategickou kategóriou“, čo by im umožnilo legálne preferovať lokálne a čerstvé produkty pred tými z dovozu.

6. Bezpečnosť dodávok a odolnosť dodávateľských reťazcov

Túto oblasť otvorilo 35 % pripomienkujúcich, pričom ide o tému, ktorej význam po pandémii a geopolitických krízach prudko vzrástol. Pripomienkujúci požadujú, aby bezpečnosť a stabilita dodávok už nebola len voliteľným, ale priamo povinným hodnotiacim kritériom.

Najviac na tento problém upozorňuje farmaceutický priemysel. Budúce obstarávania budú musieť povinne zohľadňovať schopnosť dodávateľa garantovať plnenie zmluvy aj v čase kríz.

💬 Zaujímavosť z podnetov

Farmaceutický sektor varuje pred faktom, že dodávky až 83 % kritických generických liekov v Európe závisia od jediného dodávateľa účinných látok. Firmy preto žiadajú, aby sa bezpečnosť dodávok stala kľúčovým kritériom pre výber víťaza.

7. Podpora účasti malých a stredných podnikov (MSP)

Podobne ako pri bezpečnosti dodávok, aj téma podpory MSP bola zastúpená v 35 % pripomienok. Malé a stredné podniky narážajú vo verejnom obstarávaní na vysoké administratívne a kvalifikačné bariéry, ktoré im bránia v účasti. Očakáva sa prísnejšie vyžadovanie delenia veľkých zákaziek na menšie časti. Ďalšími nástrojmi by mali byť štandardizované šablóny a primeranejšie nastavenie podmienok účasti tak, aby nedochádzalo k ich diskriminácii v prospech veľkých korporácií.

💬 Zaujímavosť z podnetov

V textilnom priemysle tvoria malé a stredné podniky až 99 % všetkých firiem. Práve tie najviac naliehajú na povinné delenie zákaziek na časti, bez ktorého sú veľké tendre pre menších špecializovaných výrobcov nedosiahnuteľné.

Výzvou bude vyváženie priorít

Zozbierané podnety potvrdzujú zásadnú výzvu, s ktorou sa bude musieť Európska komisia pri príprave novej legislatívy vysporiadať. Na jednej strane je tu silná a legitímna požiadavka na zjednodušenie procesov a zníženie byrokracie (bod 1). Na druhej strane sa od verejného obstarávania čoraz viac očakáva plnenie sekundárnych strategických cieľov – environmentálnych, sociálnych a bezpečnostných (body 2, 3 a 6).

Schopnosť Komisie nájsť funkčný kompromis medzi týmito dvoma protichodnými požiadavkami bude kľúčovým faktorom úspechu celej reformy.

Na finálnu podobu smerníc si musíme ešte počkať

Hoci si na oficiálny návrh nových smerníc budeme musieť počkať do druhého štvrťroka 2026, už teraz je zreteľné, čo odbornú verejnosť trápi najviac. Zozbieraná spätná väzba, ktorej súčasťou sú aj pripomienky zo Slovenska, vyslala Komisii jasný odkaz: súčasný systém je príliš zložitý a vyžaduje si reformu.

Teraz bude kľúčové sledovať, do akej miery Komisia tieto pripomienky z praxe zohľadní pri koncipovaní nových pravidiel. Pre bežných verejných obstarávateľov aj dodávateľov bude rozhodujúce, či nová legislatíva prinesie skutočné zjednodušenie, alebo len pridá ďalšie povinnosti v mene plnenia strategických cieľov. Prvú reálnu odpoveď nám dá zverejnenie oficiálneho návrhu, ktoré sa očakáva v priebehu nasledujúcich mesiacov.

The post Ako môžu nové smernice zmeniť pravidlá verejného obstarávania appeared first on APUEN AKADÉMIA.

Olympiáda a riadenie strategických rizík: Ponaučenia z milánskej hokejovej arény

peter.turcan — Fri, 13 Feb 2026 09:33:29 +0000

Prebiehajúce XXV. Zimné olympijské hry v Miláne a Cortine prinášajú okrem športových výsledkov aj dôležitú tému pre nákupcov. Poznáte to – keď meškajú verejné stavby, zvyčajne sa prstom ukazuje na „zložitý proces verejného obstarávania“. V prípade hokejovej arény PalaItalia (známa tiež ako Santagiulia Ice Hockey Arena) však tentokrát verejné obstarávanie s tým výnimočne nemá nič spoločné. Tento projekt, pôvodne koncipovaný ako modelový príklad financovania súkromným kapitálom bez záťaže verejných financií, sa v realizačnej fáze boril so zásadnými problémami, ktoré si vyžiadali krízové riadenie a štátnu intervenciu.

V článku sa pozrieme bližšie na to, prečo sa pôvodný plán v Miláne musel meniť za pochodu. Rozoberieme si faktory, ktoré viedli k tomuto stavu – od podcenených rizík až po limity nastaveného modelu spolupráce, ktoré v krízových momentoch neobstáli a vyžiadali si zapojenie verejných zdrojov. Táto analýza dôsledkov môže byť pre verejných obstarávateľov cennou lekciou z praxe – lekciou, ktorá je pre nás bezplatná, no jej účet zaplatili talianski daňoví poplatníci.

Ako sa z projektu, ktorý mal byť vzorom efektivity, stala záchranná akcia financovaná štátom? A čo si z toho môžete zobrať vy pri plánovaní rekonštrukcie námestia, školy či kultúrneho strediska?

1. Fáza: Ilúzia „ideálneho“ modelu

Čo sa stalo:

V roku 2019 Miláno predstavilo model, ktorý na papieri vyzeral skvele. Súkromný investor (CTS Eventim– nemecký európsky líder v oblasti predaja vstupeniek a organizácie podujatí) kúpi pozemok od developera (Risanamento) a postaví arénu za 180 miliónov eur. Mesto Miláno nemalo platiť nič, len zabezpečiť cesty a metro. Vyzeralo to ako prenesenie 100 % rizika na súkromný sektor.

Kde nastala chyba:

Mesto stratilo priamu kontrolu. Keďže nešlo o klasickú verejnú zákazku (appalto pubblico), mesto nemalo v rukách štandardné páky – nemohol udeľovať pokuty za omeškanie, nemalo priamy dohľad nad stavbou a nemalo možnosť „step-in“ (vstúpiť do projektu) v momente, keď sa veci začali kaziť. Verejný sektor sa stal rukojemníkom: nemohol projekt nechať padnúť (kvôli olympiáde), ale nemal nástroje na jeho riadenie.

Ponaučenie pre prax

Ak sa spoliehate na externé financovanie alebo partnerstvo, kde nemáte priamu zmluvnú kontrolu nad dodávateľom (napríklad developerské projekty s vyvolanými investíciami), je nevyhnutné zmluvne ošetriť krízové scenáre.

Tip: Nikdy sa nevzdávajte práva na kontrolné dni a audit harmonogramu, aj keď projekt financuje súkromník.

2. Fáza: Súdny spor a nedostatočná časová rezerva

Čo sa stalo:

Konkurenčná spoločnosť Forumnet (vlastník a prevádzkovateľ existujúcej Milánskej arény Mediolanum Forum v Assagu) napadla projekt na súde. Tvrdila, že výber CTS Eventim prebehol bez transparentnej súťaže a že nastavené podmienky by mohli predstavovať nedovolenú štátnu pomoc. Tento spor vyústil do štvorročnej právnej paralýzy na súdoch TAR (Krajský správny súd) a Consiglio di Stato (Najvyšší správny súd). Hoci súdy nakoniec potvrdili správnosť postupu mesta, definitívne rozhodnutie padlo až vo februári 2025. V rokoch 2021 a 2022, kedy sa malo stavať, banky kvôli právnej neistote zastavili financovanie. Výsledkom bolo, že stavebné práce sa reálne začali až na jeseň 2023.

Kde nastala chyba:

Harmonogram nepočítal s dostatočnou časovou rezervou pre právne spory. Projekt bol naplánovaný podľa optimistického scénára bez započítania možných prieťahov, čím sa vyčerpala všetka časová rezerva na výstavbu.

Ponaučenie pre prax

Pri zákazkách v hodnotách podliehajúcich revíznym postupom je nevyhnutné kalkulovať s rizikom námietok na Úrade pre verejné obstarávanie, ktoré môžu celý proces verejného obstarávania zásadne predĺžiť.

Tip: Počíta váš harmonogram s časovou rezervou na revízne postupy v trvaní aspoň 45 dní? Pri strategicky významných investíciách by mala byť táto rezerva adekvátne dlhšia, aby sa eliminovalo riziko časovej tiesne v záverečnej fáze projektu.

3. Fáza: Rozdelená zodpovednosť a environmentálne riziká

Čo sa stalo:

Aréna stojí na bývalom priemyselnom areáli (brownfield). Konzorcium SUEZ-SEMP bolo do projektu prizvané až v reakcii na kritickú situáciu, kedy banky odmietli projekt financovať bez presného vyčíslenia nákladov na sanáciu. Hoci komerčné výberové konanie realizované súkromným developerom malo vyriešiť túto patovú situáciu, viedlo k neskorému podpisu zmluvy a k nákladom prevyšujúcim 116 miliónov eur. Kým toto konzorcium nedokončilo sanáciu, nebolo možné začať so samotnou výstavbou haly.

Kde nastala chyba:

Fragmentácia zodpovednosti a podcenenie environmentálneho prieskumu. Rozdelenie projektu na prípravu územia a samotnú výstavbu medzi nezávislé subjekty vytvorilo situáciu, kde jedna strana čakala na druhú a nikto nezodpovedal za celkový harmonogram.

Ponaučenie pre prax

Pri rekonštrukciách budov, kde sa na základe ich stavu či histórie predpokladá vysoká pravdepodobnosť výskytu skrytých vád, alebo pri prácach na nepreverenom území zvážte, či nie je lepšie vyhnúť sa zbytočnému deleniu zákaziek na čiastkové plnenia.

Tip: Zvážte model „Design–Build“ (naprojektuj a postav), kde zhotoviteľ nesie zodpovednosť za celý reťazec činností vrátane sanácie územia. Ak práce delíte, zadefinujte prísne míľniky pre odovzdanie staveniska a sankcie za blokovanie nadväzujúcich fáz.

4. Fáza: Zlyhanie fixných cien a pomoc od štátu

Čo sa stalo:

Rozpočet arény bol pôvodne stanovený na približne 180 miliónov eur. Po globálnom raste cien stavebných materiálov (oceľ, cement) o 30 – 40 % sa pôvodná cena stala nereálnou. Investor v reakcii na hroziaci kolaps projektu zazmluvnil nového stavebného partnera – konzorcium Eteria (aliancia talianskych gigantov Vianini a Itinera, patriacich pod skupiny Caltagirone a Gavio), ktoré vstúpilo do procesu ako strategický partner na stabilizáciu situácie. Reálny účet za arénu dnes presahuje 260 miliónov eur, čo predstavuje nárast o 45 %.

Štát musel následne zasiahnuť cez krízovú legislatívu (tzv. Decreto Aiuti). Táto legislatíva v praxi umožnila štátu preplácať zhotoviteľom rozdiel medzi cenami v starých zmluvách a aktuálnou trhovou realitou. Bez tohto právneho rámca by stavba kvôli platobnej neschopnosti dodávateľov zastala. Štát tak musel do „súkromného“ projektu naliať desiatky miliónov eur z verejných zdrojov, aby zabránil jeho úplnému zmareniu.

Kde nastala chyba:

Absencia mechanizmov na úpravu cien. Hoci sa o projekte rozhodovalo už v roku 2019, zmluvné podmienky a rozpočet vychádzali z trhového nastavenia, ktoré ešte nepoznalo extrémne cenové šoky spôsobené najmä vojnou na Ukrajine a energetickou krízou v roku 2022. Vtedajšie status quo nepredpokladalo takéto extrémne výkyvy a investor s nimi nerátal, keďže dovtedajší trh sa takto nesprával. Fixná cena bez inflačnej doložky sa ukázala ako likvidačná pasca.

Ponaučenie pre plánovanie

Prípad PalaItalia dokazuje, že pri strategických investíciách musíme vnímať aj dnes „málo pravdepodobné“ scenáre ako reálne budúce komplikácie.

Ponaučenie pre prax

Cenová doložka je kľúčovým nástrojom stability projektu.

Tip: Rozhodnutie o indexácii cien by nemalo závisieť len od dĺžky kontraktu. Kľúčová je dôkladná znalosť trhu a aktuálna volatilita vstupných komodít. Indexačné mechanizmy nastavujte adresne podľa typu plnenia.

5. Fáza: Akcelerácia výstavby a jej dôsledky

Čo sa stalo:

Výstavba sa začala s 18-mesačným sklzom. V tejto fáze bolo povolané konzorcium Eteria, ktorého úlohou bolo mobilizovať kapacity na dokončenie stavby v rekordne krátkom čase. Nasadením trojzmenných prevádzok sa snažili za 2,5 roka dohnať to, čo sa štandardne stavia štyri roky. Súbežná realizácia hrubej stavby a technológií síce umožnili funkčnosť haly počas olympiády, no za cenu výrazného predraženia za akceleráciu prác.

Časová os projektu

2019

Pridelenie organizácie

Oficiálny výber miest Miláno a Cortina d'Ampezzo pre ZOH 2026.

2019 – 2021

Právne spory a pandémia

Zdržania kvôli pandémii a žaloby po podpise zmluvy s CTS Eventim.

2021 – 2022

Stopka od bánk

Súdne konania pozastavujú financovanie, stavebné práce stoja.

Jeseň 2023

Začiatok výstavby

Štart prác s 18-mesačným sklzom pod taktovkou konzorcia Eteria.

2024 – 2025

Práce 24/7

Trojzmenná prevádzka a súdne potvrdenie legálnosti projektu (2025).

Január 2026

Testovacia prevádzka

Prvé podujatie v provizórnych podmienkach bez kompletného zázemia.

Február 2026

Otvorenie v provizóriu

Spustenie arény pre ZOH s nutnosťou dorábok po hrách.

Ekonomické dôsledky:

Zrýchlenie prác prostredníctvom príplatkov za expresné dodávky a nadčasy predstavuje najvyššiu nákladovú položku v stavebníctve.

Ponaučenie pre prax

Čas stratený v prípravnej fáze sa v realizačnej fáze dobieha len za cenu extrémnych nákladov na akceleráciu prác.

Tip: Venujte maximálu pozornosť tendrovej dokumentácii a prevereniu rizík pred spustením realizácie. Práve táto dôslednosť šetrí najviac prostriedkov v záverečnej fáze.

Záver...

Prípad arény PalaItalia ukazuje, že pri strategických projektoch typu „Too Big To Fail“ je ilúzia myslieť si, že riziko sa dá zmluvne úplne preniesť na dodávateľa. Ak nastane kríza, verejný obstarávateľ je vždy ten, kto je zahnaný do kúta and nakoniec zaplatí „prémiu za záchranu“. Skutočný úspech projektu sa preto nerodí na stavenisku, ale už v precíznom nastavení mantinelov spolupráce.

Dnes, počas prebiehajúcich hier, aréna stále nie je 100 % dokončená. Kapacita je z bezpečnostných dôvodov znížená, VIP zóny či bufety sa dokončujú za chodu a okolie stále pripomína stavenisko. Je to drahá pripomienka toho, čo sa stane, ak príprava podcení realitu trhu.

Skôr než sa pustíte do významného a zložitého projektu, skúste si s celým tímom prejsť tieto štyri kľúčové body:

Časová rezerva: Počítate v harmonograme s revíznymi postupmi (v dĺžke aspoň 45 dní)?
Technická pripravenosť: Máte reálne preverené podložie (environmentálne riziká brownfieldov)?
Zmluvná flexibilita: Poznáte volatilitu trhu a máte nastavené adekvátne indexačné mechanizmy?
Zodpovednosť za celok: Je jasne určený subjekt zodpovedný za nadväznosť jednotlivých prác alebo za výsledok ako taký?

Prehľad kľúčových čísiel projektu

Položka	Pôvodný plán	Realita / Odhad 2026
Rozpočet arény	~180 mil. EUR	> 260 mil. EUR 📈 +45 % nárast
Náklady na sanáciu	Nejasné / Nízke	> 116 mil. EUR Neočakávané náklady
Verejný príspevok	0 EUR Súkromný projekt	> 70 mil. EUR Dodatočná dotácia
Začiatok výstavby	2022	Jeseň 2023 Zdržanie 1,5 roka
Stav pri otvorení	Hotová na kľúč	Obmedzený režim Nutné ďalšie práce

Titulný obrázok : By Marcuscalabresus – Own work, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=180455732

The post Olympiáda a riadenie strategických rizík: Ponaučenia z milánskej hokejovej arény appeared first on APUEN AKADÉMIA.

Ťažký život nákupcu

peter.turcan — Mon, 09 Feb 2026 09:52:05 +0000

Zákon o verejnom obstarávaní má desiatky strán. Vaši kolegovia žiadatelia síce nečítali ani jednu, ale presne vedia, ako by sa to dalo „vybaviť rýchlejšie“ (a hlavne bez starostí s papiermi).

Pripravili sme zábavnú interaktívnu výzvu, ktorá otestuje vaše rozhodovanie v praxi. Cieľ je jednoduchý: Vydržať vo funkcii nákupcu čo najdlhšie.

Ako hrať?

V každom kole budete musieť vyriešiť jednu situáciu z bežného života nákupcu. Sledujte pritom dva ukazovatele:

⚖️ Zákonnosť: Ak budete príliš ohýbať pravidlá, riskujete návštevu kontroly…alebo aj niečo horšie.
❤️Obľúbenosť: Ak budete len slepo dodržiavať paragrafy, kolegovia vás prestanú volať na kávu.

Musíte nájsť tú správnu rovnováhu, aby bol aj vlk sýty (kolegovia), aj ovca celá (zákon). Zistite, či máte na to stať sa legendou nákupu, alebo či vás v tejto hre prevalcujú kreatívne požiadavky kolegov a nástrahy byrokracie.

Trúfate si? Vstúpte do hry nižšie 👇

🏢

Ťažký život nákupcu

"Ako neporušiť zákon a nespôsobiť vzburu kolegov."

🎯

Tvoj cieľ

Udržať sa na stoličke čo najdlhšie. Toto nie je len test vedomostí! Niekedy musíš byť kreatívny a zariskovať, aby si prežil.

⚖️

Zákonnosť

Musíš dodržiavať zákon. Ak klesne na nulu, budeš slávny vo večerných správach (ale nie v dobrom).

♥

Obľúbenosť

Ak budeš kolegom hovoriť stále "nie", začnú ti 'omylom' jesť obedy z chladničky a vedenie ťa vymení.

💀

KONIEC HRY

Dôvod

Vydržal si

0 Týždňov

...

The post Ťažký život nákupcu appeared first on APUEN AKADÉMIA.

Čím viac podmienok, tým menej ponúk?

peter.turcan — Thu, 29 Jan 2026 09:41:19 +0000

Predstavte si, že vyhlásite veľkú súťaž na rekonštrukciu budovy. Očakávate nával ponúk, veď trh je plný stavebných firiem. Príde však termín otvárania a vy zisťujete, že máte len jednu ponuku. Čo sa stalo? Príčina pritom zriedkakedy tkvie v nízkej PHZ, ale skôr v psychológii bariér, ktoré sme pred uchádzačov nevedomky postavili. Každá zbytočná podmienka v súťažných podkladoch pôsobí ako neviditeľné sito, ktorým však namiesto nekvality často demotivujeme práve tých najschopnejších hráčov.

Dáta Európskeho dvora audítorov (ECA) totiž vykresľujú čoraz nelichotivejší obraz: priemerný počet ponúk na jednu výzvu v EÚ klesol z 5,4 v období pred rokom 2010 na súčasných 3,4. Ešte varovnejší je trend v oblasti súťaží s jediným uchádzačom (tzv. single bidding). Podľa odhadov ECA podiel takýchto postupov v rámci Únie vzrástol z 23,5 % v roku 2011 na alarmujúcich 41,8 % v roku 2021. Tieto závery čiastočne korigujú aj ďalšie analýzy (Da Rosa et al., 2025), ktoré potvrdzujú nárast súťaží s jednou ponukou po zavedení európskych smerníc v priemere o 3,8 % (z 15,66 % na 19,43 % v sledovaných obdobiach). Tento paradox „prázdnych stolov“ je výsledkom zložitého rozhodovacieho procesu na strane firiem. Tie totiž nevnímajú verejné obstarávanie len ako príležitosť na zisk, ale predovšetkým ako investíciu s vysokým rizikom straty – nielen finančnej, ale aj reputačnej.

Neviditeľná cenovka: Náklady na účasť

Keď nákupca nastavuje podmienky účasti, často si neuvedomuje koncept tzv. „entry costs“ (nákladov na účasť). Pre firmu nie je podanie ponuky len rutinným “vyplnením formulárov“. Je to náročný projekt sám o sebe, ktorý si vyžaduje niekedy až stovky hodín vysoko špecializovanej práce. Carboni et al. (2017) vo svojej analýze zdôrazňujú, že tieto náklady zahŕňajú nielen priamu prípravu dokumentácie, ale aj tzv. informačné náklady – čas potrebný na “dešifrovanie” nejasných požiadaviek a hľadanie relevantných informácií.

Do hry vstupuje čas kľúčových expertov na kalkulácie, práca právnych oddelení preverujúcich zmluvné riziká a administratívne kapacity, ktoré by inak mohli generovať zisk niekde inde. Vedecké štúdie naznačujú, že tieto transakčné náklady môžu v priemere dosahovať až 0,5 % celkovej hodnoty zákazky (Gelderman et al., 2006). Pri miliónovom tendri tak firma riskuje 5 000 eur v nákladoch na mzdy a réžiu ešte skôr, než vôbec vie, či má šancu uspieť. Ak je proces príliš fragmentovaný alebo vyžaduje nadmerné overovanie dokumentov už v úvode, bariéra pre vstup sa stáva pre mnohých, najmä menších inovatívnych dodávateľov, neprekonateľnou.

💡 Tip Skúste si predstaviť seba “v koži” riaditeľa firmy. Ak príprava ponuky stojí tisíce eur a vyžaduje si plné nasadenie vašej najšikovnejšej asistentky alebo projektového manažéra na dva týždne, zapojíte sa do súťaže, kde je podmienok toľko, že pravdepodobnosť administratívneho zlyhania je príliš vysoká? Kvalitné firmy, ktoré majú vďaka svojej reputácii dostatok práce v súkromnom sektore, si v takom prípade vyberú radšej cestu menšieho odporu a tendru sa vyhnú.

Rozhodovanie uchádzača pripomína matematickú rovnicu o „očakávanej hodnote“. Firma nepozerá len na možný zisk, ale váži ho pravdepodobnosťou úspechu a nákladmi na prípravu ponuky. Ak sa proces stáva neprehľadným “administratívnym peklom“, hodnota účasti v očiach manažérov prudko klesá. Paradoxne tak prísne podmienky nefungujú ako sito na nekvalitných, ale skôr ako odpudzovač pre tých najvyťaženejších (Pohja, 2021). Výsledkom je, že zo súťaže nevypadávajú tí najdrahší, ale tí, ktorí si najviac cenia čas svojich ľudí. Práve preto na konci procesu nákupca často nenájde špičkovú kvalitu, ale len firmy, ktoré majú voľné kapacity na “papierovanie“, pretože na reálnom trhu o ich služby nie je až taký záujem. Tento jav v konečnom dôsledku vedie k zakonzervovaniu trhu, kde o verejné zákazky súťaží stále ten istý úzky okruh “procesne zdatných“ firiem.

Rovnica rozhodovania dodávateľa

💰

Možný Zisk

Potenciálny výnos pri úspešnom plnení

🎲

Šanca na úspech

Pravdepodobnosť, že zákazku reálne získate

−

📈

Náklady na účasť

Fixná investícia do prípravy (vytratené peniaze)

⚖️

Atraktivita

Čistá hodnota príležitosti pre firmu

Dilema nákupcu: Ochrana alebo byrokracia?

Verejní obstarávatelia sa denne pohybujú na tenkom ľade, kde na jednej strane stojí legitímna snaha ochrániť verejné zdroje a dodržať literu ZVO a na strane druhej hrozba ochromujúcej byrokracie. Ide o klasickú dilemu: Podvody vs. Red Tape. Snaha eliminovať každé mysliteľné riziko zneužitia zdrojov alebo protežovania, vedie nákupcov k vrstveniu čoraz komplikovanejších kontrolných mechanizmov. Carboni et al. (2017) v tejto súvislosti hovoria o “procedurálnej rigidite“, ktorá je síce motivovaná snahou o transparentnosť, no v skutočnosti dusí hospodársku súťaž.

Výsledkom je neflexibilné prostredie, ktoré namiesto flexibility a hľadania hodnoty uprednostňuje rigidné dodržiavanie procesov (McCue et al., 2015). Tento stav nákupcovia často nazývajú „defenzívnym obstarávaním“ – ich primárnym cieľom už nie je nakúpiť najlepšie na trhu, ale vytvoriť nepriestrelný proces, ktorý prežije akúkoľvek budúcu kontrolu. Dôsledkom je však strata príležitostí na inovácie, pretože inovatívne riešenia sa málokedy dajú vtesnať do vopred nalinkovaných a nepružných šablón.

📌 Dobré vedieť: Skryté bariéry nie sú vždy úmyselné. Môže ísť o prehnané požiadavky na špecifické certifikáty, ktoré v danom odvetví nie sú štandardom, alebo extrémne prísne technické normy. Carboni et al. (2017) upozorňujú, že práve technické špecifikácie sú často najefektívnejšou, hoci neúmyselnou bariérou. Čím viac “zbytočných pečiatok“ vyžadujete hneď na začiatku, tým menej reálnej hospodárskej súťaže uvidíte pri otváraní ponúk.

Zákon o verejnom obstarávaní v § 38 jasne stanovuje, že podmienky účasti musia byť primerané a musia priamo súvisieť s predmetom zákazky. Napriek tomu v praxi nákupcovia, poháňaní strachom z kontrolných orgánov, často volia cestu istoty a podmienky zbytočne sprísňujú. Psychologicky tým však trhu vysielajú signál hlbokej nedôvery. Dodávatelia tento signál čítajú jasne: „Tento verejný obstarávateľ nehľadá partnera na riešenie problému, ale subjekt, ktorý na seba preberie všetky administratívne riziká.“ Pre špičkové firmy prestáva byť verejný sektor prioritným trhom, ak byrokratická záťaž prevýši odbornú podstatu zákazky. V konečnom dôsledku tak štát prichádza o kontakt s inováciami, pretože ich nositelia sa odmietajú zúčastňovať na procesoch, kde je formálna bezchybnosť dokumentácie dôležitejšia než výsledná úroveň plnenia.

Strach z chyby: Keď administratíva víťazí nad kvalitou

Jedným z najsilnejších demotivačných faktorov je riziko formalistického vylúčenia. Extrémne komplexné podmienky zvyšujú u firiem psychologický tlak a vyvolávajú pocit, že úspech v súťaži závisí viac od administratívnej neomylnosti, než od technickej kvality riešenia. Uchádzač sa neobáva konkurencie, ale toho, že aj po investovaní stoviek hodín expertnej práce do ponuky bude vylúčený pre banálnu procesnú alebo administratívnu chybu.

Táto obava zo zmareného úsilia je podstatne silnejšia, než si mnohí verejní obstarávatelia pripúšťajú (McCue et al., 2015), a často funguje ako hlavný dôvod, prečo tie najlepšie firmy verejný sektor úplne ignorujú. Firmy vnímajú riziko, že ich ponuka bude zamietnutá pre “chýbajúce čestné vyhlásenie”, ako príliš vysokú cenu za možnosť získať zákazku. Toto “odradenie od štartu“ vedie k tomu, že verejné obstarávanie stráca svoj primárny účel – nájsť najlepšie riešenie za férovú cenu – a stáva sa hrou o prežitie v byrokratickom labyrinte.

🧠 Zapamätajte si: Transparentnosť by nemala znamenať komplikovanosť. Otvorenosť v obstarávaní preukázateľne znižuje ceny (Karanicolas, 2018), ale len vtedy, ak je sprevádzaná jednoduchosťou prístupu.

Riešenie: Menej je niekedy viac

Cesta k lepším ponukám vedie cez radikálne zjednodušenie tam, kde to zákon dovoľuje. Moderný nákupca by mal využívať nástroje, ktoré mu zákon o verejnom obstarávaní ponúka na zníženie záťaže uchádzačov a zatraktívnenie súťaží. Napríklad:

Jednotný európsky dokument (JED): Podľa § 39 môže hospodársky subjekt predbežne nahradiť doklady vyhlásením. Je to kľúčový nástroj na zníženie administratívnych bariér v prvej fáze, ktorý umožňuje firmám sústrediť sa na jadro ponuky, nie na zbieranie pečiatok.
Prípravné trhové konzultácie: Podľa § 25 môže obstarávateľ komunikovať s trhom ešte pred vyhlásením súťaže. Je to najlepší spôsob, ako zistiť, či podmienky, ktoré plánujete nastaviť, nie sú pre firmy demotivačné a sú objektívne potrebné. Carboni et al. (2017) potvrdzujú, že skorý dialóg s trhom výrazne znižuje informačnú asymetriu a láka viac uchádzačov.
Kritériá na kvalitu (MEAT): Vyhodnocovanie na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality (§ 44) môže byť pre firmy atraktívnejšie, pretože im ponecháva priestor pre férovú maržu, čím kompenzuje ich náklady na účasť (Pohja, 2021). Kvalitné firmy chcú súťažiť v odbornosti, nie v schopnosti stlačiť cenu na hranicu prežitia.

Samotné zjednodušovanie procesov však nemusí stačiť, ak na druhej strane chýba dôvera. Tu prichádza na rad podujatie „Meet the Buyer“. Ide o neformálne stretnutia, kde verejný obstarávateľ nepredstavuje konkrétne súťaže, ale skôr filozofiu svojho nákupu, interné fungovanie, a najmä strednodobé nákupné plány. Informovanie o budúcich nákupoch umožňuje firmám včasné plánovanie zdrojov a budovanie tímov, čo je podľa výskumov kľúčovým faktorom pre úspešnú účasť v tendroch.

Tento nástroj je kľúčový najmä pre menšie firmy a nových hráčov, ktorí sa verejného sektora boja pre jeho vnímanú “uzatvorenosť“. Keď nákupca dopredu otvorene povie, čo plánuje obstarávať v najbližšom roku, dodávatelia získavajú drahocenný čas na prípravu. Odstraňuje sa tým pocit, že súťaže sú “šité na mieru“ pre vyvolených, ktorí majú zákulisné informácie. Ak dodávateľ vidí, že verejný obstarávateľ má záujem o férovú hospodársku súťaž a je pripravený odpovedať na otázky týkajúce sa formálnych procesov, prirodzene opadávajú obavy z toho, že čas a energia investované do prípravy ponuky vyjdú nazmar. Meet the Buyer tak nie je len obyčajným podujatím, ale silným psychologickým signálom, že trh je vítaný. Kvalitné ponuky totiž nikdy nezačínajú vyhlásením súťaže, ale budovaním prostredia, v ktorom firmy vidia zmysel investovať svoju expertízu do verejného sektora.

Na záver...

Verejné obstarávanie nesmieme vnímať len cez optiku paragrafov a procesnej bezchybnosti. V našej praxi sme sa opakovane presvedčili, že ide predovšetkým o strategický boj o pozornosť a dôveru tých najlepších hráčov na trhu. Ak budeme ako nákupcovia ignorovať psychológiu uchádzačov a ich reálne náklady na prípravu ponuky, riskujeme, že v našich súťažiach namiesto kvalitných dodávateľov ostanú už len tí, ktorí sa špecializujú na administratívnu odolnosť, namiesto technickej excelentnosti. Vo finále tak nevyhrá ten, kto vie najlepšie postaviť školu či opraviť cestu, ale ten, kto sa vie najlepšie “prebiť“ cez procesné nástrahy.

Čo si odniesť do praxe?

Starostlivo zvážte podmienky účasti: Pred vyhlásením súťaže sa spýtajte: „Je táto podmienka účasti naozaj nevyhnutná pre úspech projektu, alebo ma len chráni pred imaginárnym rizikom?“

Využívajte JED a predvyplnené formuláre: Nežiadajte od firiem hory papierov hneď v úvode. Nechajte ich súťažiť a odľahčite ich od zbytočnej administratívy.

Komunikujte s trhom: Prípravné trhové konzultácie a stretnutia typu „Meet the Buyer“ sú legálnym a efektívnym nástrojom na nastavenie férových podmienok a budovanie dlhodobého partnerstva s trhom.

The post Čím viac podmienok, tým menej ponúk? appeared first on APUEN AKADÉMIA.

Infografika : Nové finančné limity od 1.1.2026

peter.turcan — Fri, 09 Jan 2026 11:13:32 +0000

Od 1. 1. 2026 platia vo verejnom obstarávaní nové finančné limity pre nadlimitné zákazky, nadlimitné koncesie a súťaže návrhov podľa vyhlášky Úradu pre verejné obstarávanie č. 421/2025 Z. z.

Nižšie v infografike nájdete prehľadné zhrnutie limitov podľa jednotlivých typov zákaziek a kategórií (tovary a služby, služby podľa prílohy č. 1, stavebné práce, obrana a bezpečnosť), aby ste si rýchlo vedeli určiť, či ide o podlimitný alebo nadlimitný postup.

The post Infografika : Nové finančné limity od 1.1.2026 appeared first on APUEN AKADÉMIA.

Otestujte sa – Index nákupnej odvahy

peter.turcan — Thu, 08 Jan 2026 14:13:50 +0000

Práca nákupcu je niekedy poriadny adrenalín. Balansovanie medzi paragrafmi, akútnymi potrebami žiadateľov a neoblomnou kontrolou vyžaduje nielen pevné nervy, ale občas aj poriadnu dávku odvahy.

Tento index sme pripravili ako odľahčený spôsob, ktorým môžete preskúmať svoje nákupné uvažovanie. Pomôže vám s nadhľadom sa pozrieť na vaše profesionálne rozhodnutia a zistiť, ktorý z nákupných prístupov vo vás v roku 2026 momentálne prevláda.

Otestujte sa v 10 reálnych dilemách a zistite: 🎯

Objavte, či ste tým, kto hľadá bezpečný prístav v paragrafoch zákona, vizionárom hodnoty tam, kde iní vidia len bariéry, alebo operatívnym mágom, ktorý doručí výsledok aj v najväčšej tiesni. Možno však práve dnes zistíte, že vaše rozhodnutia v sebe nesú vzácnu rovnováhu, ktorá dokáže udržať v pohybe celú inštitúciu.

Dajte si krátku 5-minútovú pauzu, odpovedzte na pár otázok „zo života“ a objavte svoj nákupný profil.

Ide sa na to!

Index nákupnej odvahy 2026

Nákupný profil 2026

The post Otestujte sa – Index nákupnej odvahy appeared first on APUEN AKADÉMIA.

Novinky - APUEN AKADÉMIA

Konferencia verejné obstarávanie 2026 Právo & Prax

Na tieto a ďalšie témy sa môžete tešiť

Revízia európskych pravidiel verejného obstarávania

Chyby v zmluvách, ktoré komplikujú život

Rozhodnutia, metodika a novela zákona očami ÚVO

Sila zvyku: prečo robíme stále to isté

Nakupujeme kvalitu cez BVA

Keď má verejné obstarávanie trestnoprávny rozmer

Chyby v ponukách, ktoré komplikujú súťaž

AI v práci nákupcu: pomocník, nástroj aj riziko

Od myšlienky k realizácii: Keď malé nápady prinášajú veľké riešenia

Komoditné šoky

Pracovné právo, ktoré zaujíma aj nákupcov

Diskusné stoly

Lukáš Štefánik

Ondrej Kuruc

Jaroslav Lexa

Mojmír Florian

Tatiana Chvalová

Marcela Turčanová

Martin Machyniak

Jan Slezák

Oľga Svitek Dlhopolčeková

Adéla Havlová

Andrej Guba

Peter Kubolek

Jiří Špalek

Peter Turčan

Štandardná registrácia

Zvýhodnená registrácia

Predĺžená záruka – naozaj sa oplatí?

Predĺžená záruka ako biznis model – nie služba zákazníkovi

Vaňová krivka – za čo vlastne platíte?

Behaviorálna ekonómia a informačná asymetria – prečo to „proste chceme"

Čo s tým vo verejnom obstarávaní? Praktické odporúčania

Záver

Analýza novely zákona o verejnom obstarávaní

Analýza zmien

Jednotlivé body novely a ich dopad

Hodnotenie ponúk: keď má vyhrať kvalita

Prečo súťažiť na kvalitu?

Priama a nepriama úmera – základ, ktorý treba poznať

Ako racionálne určiť váhy kritérií?

Bodovanie ceny a kvality v praxi

Na záver

Ako môžu nové smernice zmeniť pravidlá verejného obstarávania

Ako prebiehala príprava a výzva na predkladanie dôkazov

1. Znižovanie administratívnej záťaže a zjednodušenie procesov

2. Integrácia environmentálnych a sociálnych kritérií

3. Zavedenie európskej preferencie ("Made in Europe")

4. Ústup od dominantného uplatňovania kritéria najnižšej ceny

5. Zohľadnenie špecifík jednotlivých sektorov

6. Bezpečnosť dodávok a odolnosť dodávateľských reťazcov

7. Podpora účasti malých a stredných podnikov (MSP)

Výzvou bude vyváženie priorít

Na finálnu podobu smerníc si musíme ešte počkať

Olympiáda a riadenie strategických rizík: Ponaučenia z milánskej hokejovej arény

1. Fáza: Ilúzia „ideálneho“ modelu

2. Fáza: Súdny spor a nedostatočná časová rezerva

3. Fáza: Rozdelená zodpovednosť a environmentálne riziká

4. Fáza: Zlyhanie fixných cien a pomoc od štátu

5. Fáza: Akcelerácia výstavby a jej dôsledky

Časová os projektu

Pridelenie organizácie

Právne spory a pandémia

Stopka od bánk

Začiatok výstavby

Práce 24/7

Testovacia prevádzka

Otvorenie v provizóriu

Záver...

Prehľad kľúčových čísiel projektu

Ťažký život nákupcu

Čím viac podmienok, tým menej ponúk?

Neviditeľná cenovka: Náklady na účasť

Možný Zisk

Šanca na úspech

Náklady na účasť

Atraktivita