Európska komisia v októbri 2025 zverejnila komplexné hodnotenie troch základných smerníc, ktoré tvoria jadro pravidiel verejného obstarávania v Európskej únii – smernice o koncesiách (2014/23/EÚ), o verejnom obstarávaní (2014/24/EÚ) a o obstarávaní v sieťových odvetviach (2014/25/EÚ).
Komisia sa zamerala na obdobie 2016 až 2024, teda pomerne dlhý časový horizont praktického uplatňovania smerníc v členských štátoch. Cieľom hodnotenia bolo zistiť, ako sa európske pravidlá premietli do praxe – či zjednodušili procesy, zvýšili hospodársku súťaž, podporili digitalizáciu a prispeli k dosahovaniu širších cieľov, ako sú udržateľnosť, inovácie či sociálna zodpovednosť. Výsledky tohto hodnotenia sú dôležité nielen pre európske inštitúcie, ale aj pre verejných obstarávateľov na Slovensku.
Komisia zároveň avizovala, že výsledky hodnotenia budú slúžiť ako podklad pre revíziu smerníc, ktorú oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Nová legislatíva má posilniť strategickú úlohu verejného obstarávania v európskej ekonomike a zaviesť tzv. kritériá „Made in Europe“ – teda podporu európskej výroby v kľúčových odvetviach.
Kľúčové zistenia hodnotenia (2016 – 2024)
Hodnotenie Komisie potvrdilo, že európske smernice o verejnom obstarávaní priniesli viac transparentnosti, jednotné pravidlá a podporili spravodlivú hospodársku súťaž. No zároveň ukázalo, že mnohé ambície reformy z roku 2014 zostali nenaplnené. Členské štáty i verejní obstarávatelia sa dodnes stretávajú s prekážkami pri aplikácii smerníc do praxe – od nejasných pojmov až po zložitú digitalizáciu.
Zjednodušenie a flexibilita postupov
Cieľom reformy z roku 2014 bolo zjednodušiť procesy a umožniť verejným obstarávateľom väčšiu flexibilitu. Teoreticky si dnes môžu vybrať zo šiestich typov postupov (otvorené, užšie, rokovacie so zverejnením, rokovacie bez zverejnenia, súťažný dialóg, inovatívne partnerstvo) a dvoch nástrojov (rámcové dohody, dynamické nákupné systémy). Prax je však iná. Až 82 % všetkých nadlimitných obstarávaní v EÚ prebieha formou otvorenej súťaže, čo je nárast oproti obdobiu 2006 – 2010 (73 %). Naopak, použitie užšej súťaže kleslo na 2 %.
Komisia konštatuje, že väčšina verejných obstarávateľov sa stále bojí „rokovacích“ postupov. Administratívne obavy a neistota z možných námietok často vedú k „bezpečnej“ voľbe otvorenej súťaže, hoci by iný postup bol efektívnejší. Napriek úmyslu zvýšiť flexibilitu teda systém zostal pomerne rigidný.
📊 Zaujímavé dáta:
- priemerný počet ponúk klesol z 5,4 (pred rokom 2010) na 3,4 po roku 2017,
- v 3,4 % tendrov bola predložená len jedna ponuka,
- pri zákazkách nad 20 miliónov eur však priemerne prichádza až 9 ponúk.
Digitalizácia obstarávania
Elektronické nástroje sú všeobecne hodnotené pozitívne – zrýchlili výmenu dokumentov a znížili chybovosť. No Komisia upozorňuje, že plná integrácia eProcurementu je zatiaľ len v 18 členských štátoch. Napríklad Európsky jednotný dokument (ESPD) nenaplnil očakávania: mnohé systémy neumožňujú jeho automatickú výmenu, a tak uchádzači musia opakovane predkladať tie isté dokumenty.
Prístup na trh a účasť MSP
Hodnotenie prinieslo aj pozitívne správy: malé a stredné podniky (MSP) si polepšili. Získali až 71 % zmlúv uverejnených v TED (55 % z hodnoty), čo je nárast oproti obdobiu pred reformou (64 % zmlúv a 47 % hodnoty). Napriek tomu sa cezhraničná účasť – teda priame víťazstvá firiem z iných štátov EÚ – drží len na úrovni 2 % z počtu a 4 % z hodnoty zmlúv. Oveľa vyšší je však podiel nepriamych účastí cez koncernové väzby (až 20 %).
Strategické ciele: zelené, sociálne, inovačné
Smernice z roku 2014 mali podporiť prechod od čisto cenového obstarávania k modelu „hodnota za peniaze“. Realita je zmiešaná. Podiel zákaziek hodnotených podľa kritéria najlepšieho pomeru ceny a kvality (MEAT) dokonca klesol z 70 % na 63 %. Verejní obstarávatelia síce častejšie zohľadňujú environmentálne či sociálne kritériá, no celkový podiel „zelených“ zákaziek sa pohybuje okolo 25 % a inovatívne obstarávanie zostáva výnimkou.
Kde sa smernice neosvedčili – a aké zmeny pripravuje Európska komisia
Aj keď smernice z roku 2014 priniesli jednotný právny rámec, Komisia v hodnotení otvorene priznáva, že mnohé očakávania sa nenaplnili. Verejní obstarávatelia síce získali viac možností, no praktická využiteľnosť zostala obmedzená. Verejné obstarávanie je v mnohých krajinách stále považované za zložitý a rizikový proces, čo brzdí jeho efektívnosť a strategický potenciál.
Prílišná zložitosť a „gold-plating“
Jedným z hlavných zistení hodnotenia je, že cieľ zjednodušiť pravidlá sa nepodarilo dosiahnuť. Až 69 % regionálnych a miestnych samospráv uviedlo, že pravidlá sú dnes ešte zložitejšie než pred reformou. Dôvodom je často tzv. gold-plating – teda pridávanie ďalších národných požiadaviek pri transpozícii smerníc. V praxi to znamená, že obstarávatelia musia plniť viac administratívnych povinností, než vyžaduje samotná EÚ.
In-house zákazky
Komisia poukázala na to, že v niektorých členských štátoch sa stále objavujú nejasnosti pri uplatňovaní tzv. in-house výnimky – teda situácií, keď verejný obstarávateľ zadáva zákazku svojej vlastnej organizácii alebo subjektu, nad ktorým vykonáva rozhodujúci vplyv. Táto oblasť patrí medzi najdiskutovanejšie, pretože od nej závisí hranica medzi internou spoluprácou a povinnosťou súťažiť na trhu.
Nedostatok dát a obmedzená transparentnosť
Aj keď sa počet zverejnených oznámení v TED takmer zdvojnásobil, kvalita dát o verejnom obstarávaní zostáva slabá. Mnohé členské štáty neuverejňujú kľúčové informácie – napríklad váhu hodnotiacich kritérií, trvanie zmluvy či výslednú cenu. To sťažuje nielen kontrolu a analýzu, ale aj prevenciu korupcie. Komisia preto plánuje zaviesť jednotný dátový štandard a posilniť prepojenie elektronických systémov naprieč EÚ.
Profesionalizácia – stále slabé miesto systému
Aj keď v poslednom desaťročí vzniklo množstvo tréningov a metodických usmernení, Komisia konštatuje, že úroveň odbornosti verejných obstarávateľov je nerovnomerná. Mnohé krajiny trpia nedostatkom kvalifikovaných nákupcov, čo bráni efektívnemu využívaniu strategických možností obstarávania (napr. inovačných partnerstiev).
Strategické obstarávanie potrebuje súdržnosť
V neposlednom rade sa ukázalo, že pribúdanie nových sektorových regulácií (napr. o energii, digitalizácii či obehovom hospodárstve) vytvára legislatívnu nejednotnosť. Smernice síce ostali vnútorne koherentné, no ich prepojenie s ďalšími právnymi predpismi je čoraz zložitejšie. Výsledkom je právny labyrint, v ktorom sa aj skúsený nákupca ťažko orientuje.
Európska komisia uzatvára hodnotenie s jasným odkazom – pravidlá verejného obstarávania potrebujú väčšiu jednoduchosť, lepšie dáta a profesionálnejších nákupcov. Hoci smernice z roku 2014 posunuli systém vpred, dnešné výzvy – od klimatickej krízy po geopolitické napätie – si vyžadujú pružnejší a strategickejší rámec. A práve ten by mala priniesť pripravovaná revízia v roku 2026.
Strategické priority a nové smerovanie verejného obstarávania v EÚ
Hodnotenie z roku 2025 nie je len spätným pohľadom, ale aj odrazovým mostíkom pre budúcu reformu. Európska komisia v ňom naznačuje, že verejné obstarávanie sa má stať ešte viac strategickým nástrojom – nie iba procesom nákupu, ale kľúčovým prvkom hospodárskej, environmentálnej a sociálnej politiky Únie.
Made in Europe – nová éra strategických zákaziek
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen oznámila prípravu revízie smerníc o verejnom obstarávaní, ktorá má priniesť tzv. kritériá Made in Europe. Ide o iniciatívu, ktorá má posilniť európsku výrobu, technologickú suverenitu a ekonomickú bezpečnosť. V praxi by to mohlo znamenať zvýhodnenie dodávateľov s preukázateľnou európskou výrobou v kľúčových sektoroch – napríklad energetike, zdravotníctve, dopravnej infraštruktúre či digitálnych technológiách.
Komisia tým reaguje na rastúcu globálnu konkurenciu, najmä z tretích krajín, ktoré často poskytujú svojim výrobcom štátnu podporu bez reciprocity voči európskym firmám. Nové pravidlá majú preto posilniť ekonomickú odolnosť EÚ a zároveň zachovať princípy otvoreného a spravodlivého trhu
Zelené a inovatívne obstarávanie
Komisia potvrdzuje, že verejné obstarávanie bude aj naďalej podporovať prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku. Cieľom je, aby environmentálne hľadisko prestalo byť doplnkom a stalo sa štandardnou súčasťou každého obstarávania. V hodnotení sa spomína potreba zaviesť spoločné ukazovatele pre tzv. green public procurement (GPP), aby bolo možné merať jeho prínos v praxi.
Zároveň sa očakáva, že väčšiu úlohu dostane aj inovatívne obstarávanie – a to nielen v oblasti výskumu a vývoja, ale aj pri modernizácii verejných služieb. Komisia zdôrazňuje, že členské štáty by mali podporovať pilotné projekty a zdieľanie osvedčených postupov, aby sa inovácie stali prirodzenou súčasťou obstarávania.
Profesionálny nákupca ako kľúčový aktér
Jedným z najvýraznejších posolstiev hodnotenia je potreba posilniť postavenie nákupcu – ako odborníka, nie administrátora. Komisia avizuje nový európsky rámec pre profesionalizáciu verejného obstarávania, ktorý má definovať základné kompetencie, certifikačné štandardy a možnosti vzdelávania. Cieľom je, aby verejné obstarávanie prestalo byť vnímané ako byrokratická povinnosť a stalo sa strategickým povolaním.
Zjednodušenie a lepšie dáta
V pripravovanej revízii sa Komisia sústredí aj na zjednodušenie postupov a zlepšenie dátovej kvality. Cieľom je, aby informácie o zákazkách boli jednotne štruktúrované a porovnateľné naprieč členskými štátmi. Elektronické systémy verejného obstarávania majú byť prepojené a umožňovať automatické vyhodnocovanie rizík, sledovanie plnenia zmlúv a analytické prehľady.
Európske verejné obstarávanie smeruje k modelu, kde sa spája strategický prístup, profesionalita a digitálna jednoduchosť. Revízia smerníc, ktorú Komisia plánuje predstaviť v roku 2026, má ambíciu vytvoriť prostredie, ktoré bude pružnejšie, menej administratívne a viac orientované na kvalitu výsledku než na formálne dodržiavanie postupov.
Záver – čo z toho vyplýva pre slovenských verejných obstarávateľov
Hodnotenie smerníc EÚ o verejnom obstarávaní za obdobie 2016 – 2024 prinieslo jasný obraz: systém sa posunul vpred, no jeho potenciál zostáva len čiastočne využitý. Cieľ zjednodušiť, otvoriť a zmodernizovať verejné obstarávanie sa podaril len čiastočne – a v praxi stále naráža na rovnaké bariéry: byrokraciu, nedostatok flexibility a nerovnomernú profesionalizáciu.
Pre verejných obstarávateľov v Európe má toto hodnotenie hneď niekoľko praktických implikácií:
1. Väčší dôraz na kvalitu namiesto ceny
Európska komisia jednoznačne potvrdila, že obstarávanie by sa malo posunúť od čisto cenových kritérií k modelu hodnota za peniaze. Verejní obstarávatelia by mali viac pracovať s kvalitatívnymi a environmentálnymi ukazovateľmi, ktoré prinášajú dlhodobejší úžitok.
2. Pripraviť sa na novú európsku revíziu
Rok 2026 prinesie návrh revízie smerníc. Tie by mohli zjednodušiť pravidlá, posilniť digitálnu integráciu a zaviesť kritériá Made in Europe. Tieto zmeny ovplyvnia aj budúce novelizácie nášho zákona o verejnom obstarávaní.
3. Posilniť vzdelávanie a profesionalizáciu
Najdôležitejšou výzvou, ktorú Komisia pomenovala, je potreba kvalifikovaných odborníkov. Verejné obstarávanie sa čoraz viac mení na riadený proces s dôrazom na stratégiu, analýzu trhu, inovácie a udržateľnosť.
4. Zber dát a spätná väzba
Komisia upozorňuje, že bez kvalitných dát sa nedá verejné obstarávanie riadiť strategicky. Otvorenosť dát nie je len o kontrole, ale aj o lepšom riadení výdavkov.
Tri hlavné závery hodnotenia Komisie
✅ Zjednodušiť a digitalizovať procesy – menej papierovania, viac inteligentných nástrojov a dátových prepojení.
✅ Budovať odbornosť nákupcov – obstarávanie nie je administratíva, ale strategické rozhodovanie.
✅ Využívať obstarávanie ako politický nástroj – každá zákazka môže prispieť k udržateľnosti, inováciám a rozvoju regiónov.
Európska komisia vo svojom hodnotení vyslala jasný signál: verejné obstarávanie má moc formovať trh, inovácie aj spoločnosť. Je preto aj na slovenských verejných obstarávateľoch, aby túto moc využili naplno – s profesionalitou, zodpovednosťou a víziou.