Súčasný legislatívny rámec európskeho verejného obstarávania, tvorený smernicami z roku 2014, čelí v aplikačnej praxi viacerým výzvam. Európska únia ročne vynakladá na verejné nákupy približne 2,6 bilióna eur (zhruba 15 % HDP EÚ), pričom zákazky priamo podliehajúce európskym pravidlám tvoria objem približne 600 miliárd eur.
Vzhľadom na geopolitické zmeny a potrebu podpory európskej konkurencieschopnosti pripravuje Európska komisia komplexnú revíziu týchto smerníc. Cieľom je predstaviť nový legislatívny návrh v druhom kvartáli roka 2026. V tomto článku preto analyzujeme podnety predložené Európskej komisii v rámci tzv. “výzvy na predloženie dôkazov” a prinášame prehľad najčastejšie komunikovaných požiadaviek z aplikačnej praxe.
Ako prebiehala príprava a výzva na predkladanie dôkazov
Skôr než Európska komisia predloží nový návrh zákona, musí dôkladne zhodnotiť, aké to bude mať dopady. Preto ako prvý krok spustila takzvanú výzvu na predloženie dôkazov (Call for Evidence), ktorá bola spojená s rozsiahlou odbornou diskusiou.
Priebeh procesu:
- Priestor pre každého: Komisia zverejnila dotazník vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ, aby zabezpečila inkluzívnosť procesu.
- Participácia: Zber podnetov bežal 12 týždňov a zapojil sa pestrý mix aktérov – od ministerstiev po regionálnych obstarávateľov a zástupcov priemyslu.
- Spracovanie výsledkov: Doručené pripomienky poslúžia ako jeden z podkladov pre záverečnú správu o dopadoch.
- Návrh smerníc: Výsledkom bude konkrétny návrh upravených smerníc v druhom štvrťroku 2026.
Zanalyzovali sme všetkých 733 doručených pripomienok a vybrali z nich 7 najčastejšie skloňovaných tematických okruhov, ktoré môžu sformovať podobu budúcej legislatívy.
1. Znižovanie administratívnej záťaže a zjednodušenie procesov
Táto téma sa objavila až v 65 % všetkých doručených pripomienok, čím sa stala absolútne najčastejšie skloňovanou oblasťou. V odborných kruhoch sa o potrebe radikálneho zníženia byrokracie diskutuje už dlhé roky, pričom v tomto smere panuje vzácna zhoda tak na strane verejných obstarávateľov, ako aj u dodávateľov. Verejní obstarávatelia naprieč členskými štátmi v súčasnosti upozorňujú najmä na komplikovanosť Jednotného európskeho dokumentu pre verejné obstarávanie a neprehľadnosť systému elektronických formulárov (eForms).
Súčasťou požiadaviek na zjednodušenie je aj úprava pravidiel pre zmeny zmlúv (dodatky). Súčasné nastavenie limitov, najmä pravidlo „de minimis“ pri zmenách zmlúv podľa článku 72 smernice, je v praxi považované za neprimerane prísne a nepraktické. Odborníci poukazujú na to, že pri rozsiahlych investičných celkoch a viacročných zmluvách sú súčasné relatívne a absolútne stropy nevyhovujúce. Napríklad pri infraštruktúrnych projektoch v hodnote stoviek miliónov eur predstavuje povolená „de minimis“ flexibilita v reálnych číslach zanedbateľné percento (príklad z praxe uvádza pri zákazke 800 mil. EUR flexibilitu len 0,27 %, t. j. 216 tis. EUR), čo znemožňuje operatívne riešiť bežné technické zmeny počas plnenia.
Mnohí respondenti volajú po úplnom prepracovaní alebo zrušení Jednotného európskeho dokumentu (ESPD). Namiesto sľubovaného zjednodušenia ho vnímajú skôr ako ďalšiu vrstvu digitálnej byrokracie, ktorá v niektorých krajinách pôsobí skôr ako prekážka než pomoc.
2. Integrácia environmentálnych a sociálnych kritérií
Približne 60 % doručených podnetov sa venovalo potrebe posilnenia strategického obstarávania. Posun od dobrovoľného zeleného verejného obstarávania k povinným environmentálnym kritériám je ďalším silným očakávaným krokom. Týkať by sa mal najmä vybraných kategórií, akými sú stavebníctvo, doprava a stravovacie služby, s dôrazom na obehové hospodárstvo a posudzovanie životného cyklu produktov.
Súbežne je zaznamenaný silný tlak na posilnenie sociálneho rozmeru verejného obstarávania. Zástupcovia zamestnancov a mimovládnych organizácií požadujú prepojenie účasti vo verejnom obstarávaní s dodržiavaním kolektívnych zmlúv a primeraných pracovných podmienok u dodávateľov.
V tejto oblasti existuje najväčšie napätie. Kým environmentálne organizácie žiadajú povinné kritériá pre všetky kategórie, zástupcovia priemyslu a samospráv varujú, že povinné kvóty môžu viesť k prudkému zvýšeniu cien a zníženiu počtu uchádzačov schopných takéto prísne normy splniť.
3. Zavedenie európskej preferencie ("Made in Europe")
V 55 % analyzovaných pripomienok rezonuje téma strategickej autonómie v nadväznosti na správy o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti. Zástupcovia strategických odvetví požadujú zavedenie kritérií európskeho pôvodu na ochranu domáceho trhu.
V praxi sa očakáva, že pri obstarávaní kritických komodít (napr. liekov, IT infraštruktúry či technológií pre zelenú transformáciu) budú smernice explicitne vyžadovať zohľadnenie bezpečnosti dodávateľského reťazca a podielu európskej produkcie. Cieľom je znížiť závislosť od dodávateľov z tretích krajín a zabezpečiť reciprocitu v medzinárodnom obchode.
Proti „európskej preferencii“ sa v pripomienkach ostro ohradila Americká obchodná komora (US Chamber of Commerce). Varuje, že európsky protekcionizmus vyvolá vo svete odvetné opatrenia, čo môže v konečnom dôsledku poškodiť globálny voľný obchod.
4. Ústup od dominantného uplatňovania kritéria najnižšej ceny
Zhruba polovica všetkých príspevkov (50 %) poukazuje na negatíva spojené s výhradným zameraním na cenu. Podľa údajov z roku 2023 je v EÚ až 43 % verejných zákaziek naďalej vyhodnocovaných výhradne na báze najnižšej ponuky, čo podľa respondentov limituje obstarávanie inovatívnych a kvalitnejších riešení.
Výraznou požiadavkou je legislatívne zakotvenie najlepšieho pomeru ceny a kvality ako predvoleného alebo povinného hodnotiaceho kritéria. Pre verejných obstarávateľov to bude znamenať nutnosť častejšieho a efektívnejšieho využívania kvalitatívnych kritérií pri výbere víťaza.
Asociácie v oblasti bezpečnostných služieb (CoESS) navrhujú pevne stanovený pomer: 60 % váhy pre kvalitu a len 40 % pre cenu. Argumentujú tým, že pri službách postavených na ľuďoch je nízka cena priamym ohrozením bezpečnosti a pracovných podmienok.
5. Zohľadnenie špecifík jednotlivých sektorov
Potrebu osobitných pravidiel pre konkrétne odvetvia zdôraznilo 40 % respondentov. Energetický sektor navrhuje rozsiahlejšie výnimky z pravidiel z dôvodu špecifického trhového prostredia. Farmaceutický priemysel zasa žiada zavedenie modelov s viacerými úspešnými uchádzačmi a garantované minimálne objemy odberu. IT sektor zasa zdôrazňuje potrebu technologickej neutrality a podporu riešení s otvoreným zdrojovým kódom (open-source).
S týmito špecifickými požiadavkami trhu však priamo súvisí ďalší problém, na ktorý analýza poukázala – legislatívna rozdrobenosť. Prax upozorňuje, že všeobecné smernice o obstarávaní často nie sú v súlade s inou, špecifickou európskou legislatívou. Ako ukážkové príklady tohto nesúladu sú uvádzané nové sektorové pravidlá, akými sú Akt o priemysle s nulovými čistými emisiami (Net Zero Industry Act) alebo Smernica o čistých vozidlách (Clean Vehicles Directive). Pre nákupcov to v realite znamená právnu neistotu a aplikačný chaos, kedy nové sektorové požiadavky narážajú na staré mantinely smerníc.
Silná požiadavka prišla z oblasti gastronómie a poľnohospodárstva. Verejní obstarávatelia zo škôl and nemocníc žiadajú, aby sa potraviny stali „strategickou kategóriou“, čo by im umožnilo legálne preferovať lokálne a čerstvé produkty pred tými z dovozu.
6. Bezpečnosť dodávok a odolnosť dodávateľských reťazcov
Túto oblasť otvorilo 35 % pripomienkujúcich, pričom ide o tému, ktorej význam po pandémii a geopolitických krízach prudko vzrástol. Pripomienkujúci požadujú, aby bezpečnosť a stabilita dodávok už nebola len voliteľným, ale priamo povinným hodnotiacim kritériom.
Najviac na tento problém upozorňuje farmaceutický priemysel. Budúce obstarávania budú musieť povinne zohľadňovať schopnosť dodávateľa garantovať plnenie zmluvy aj v čase kríz.
Farmaceutický sektor varuje pred faktom, že dodávky až 83 % kritických generických liekov v Európe závisia od jediného dodávateľa účinných látok. Firmy preto žiadajú, aby sa bezpečnosť dodávok stala kľúčovým kritériom pre výber víťaza.
7. Podpora účasti malých a stredných podnikov (MSP)
Podobne ako pri bezpečnosti dodávok, aj téma podpory MSP bola zastúpená v 35 % pripomienok. Malé a stredné podniky narážajú vo verejnom obstarávaní na vysoké administratívne a kvalifikačné bariéry, ktoré im bránia v účasti. Očakáva sa prísnejšie vyžadovanie delenia veľkých zákaziek na menšie časti. Ďalšími nástrojmi by mali byť štandardizované šablóny a primeranejšie nastavenie podmienok účasti tak, aby nedochádzalo k ich diskriminácii v prospech veľkých korporácií.
V textilnom priemysle tvoria malé a stredné podniky až 99 % všetkých firiem. Práve tie najviac naliehajú na povinné delenie zákaziek na časti, bez ktorého sú veľké tendre pre menších špecializovaných výrobcov nedosiahnuteľné.
Výzvou bude vyváženie priorít
Zozbierané podnety potvrdzujú zásadnú výzvu, s ktorou sa bude musieť Európska komisia pri príprave novej legislatívy vysporiadať. Na jednej strane je tu silná a legitímna požiadavka na zjednodušenie procesov a zníženie byrokracie (bod 1). Na druhej strane sa od verejného obstarávania čoraz viac očakáva plnenie sekundárnych strategických cieľov – environmentálnych, sociálnych a bezpečnostných (body 2, 3 a 6).
Schopnosť Komisie nájsť funkčný kompromis medzi týmito dvoma protichodnými požiadavkami bude kľúčovým faktorom úspechu celej reformy.
Na finálnu podobu smerníc si musíme ešte počkať
Hoci si na oficiálny návrh nových smerníc budeme musieť počkať do druhého štvrťroka 2026, už teraz je zreteľné, čo odbornú verejnosť trápi najviac. Zozbieraná spätná väzba, ktorej súčasťou sú aj pripomienky zo Slovenska, vyslala Komisii jasný odkaz: súčasný systém je príliš zložitý a vyžaduje si reformu.
Teraz bude kľúčové sledovať, do akej miery Komisia tieto pripomienky z praxe zohľadní pri koncipovaní nových pravidiel. Pre bežných verejných obstarávateľov aj dodávateľov bude rozhodujúce, či nová legislatíva prinesie skutočné zjednodušenie, alebo len pridá ďalšie povinnosti v mene plnenia strategických cieľov. Prvú reálnu odpoveď nám dá zverejnenie oficiálneho návrhu, ktoré sa očakáva v priebehu nasledujúcich mesiacov.