Najnižšia cena, najvyššie riziko? 

Čo nám hovorí výskum o tom, prečo najlacnejšia ponuka nemusí byť tou najvýhodnejšou.

Predstavte si, že kupujete bicykel. Nadšený výhodnou cenou si ho odnesiete domov a už po pár dňoch jazdenia zistíte, že všetko vŕzga, brzdy nefungujú a pedále sa uvoľňujú. Šetrenie na nesprávnom mieste a rozhodovanie len na základe ceny? 

Českí autori František Ochrana a Kristýna Hrnčířová sa pozreli na tisíce prípadov, v ktorých verejný obstarávateľ hodnotil ponuky výlučne na základe najnižšej ceny.  V ich štúdii „Does the Lowest Bid Price Evaluation Criterion Make for a More Efficient Public Procurement Selection Criterion?“ (publikovaná v The NISPAcee Journal of Public Administration and Policy) ukazujú, že najlacnejšia ponuka často vedie k problémom s kvalitou plnenia a celkovému predražovaniu zákaziek. 

Ako autori postupovali

Analyzovali 9 321 verejných obstaraní z rokov 2010 až 2011 v Českej republike, zameraných na služby a stavebné práce. Zámerne sa vyhli tovarom, kde môže byť najnižšia cena objektívne vhodná (napr. kancelársky papier). 

Skúmali jednak kvantitatívne dáta z informačných systémov, ale aj prípadové štúdie, kde sledovali, čo sa dialo po podpise zmluvy. Táto kombinácia ukázala, že problémy sa opakujú – a nie náhodne. 

🔍 Čo zistili?

Až 86,5 % zákaziek bolo hodnotených výlučne podľa ceny, pričom išlo najmä o podlimitné a nadlimitné zákazky. 

Najnižšia cena ≠ najnižšie náklady: Priemerná konečná cena bola pri zákazkách hodnotených podľa ceny síce nižšia (75 % z odhadovanej hodnoty), ale rozdiel oproti ENP (81 %) nebol štatisticky významný. 

Rozdiely v konečných cenách sú podľa autorov spôsobené skôr úrovňou konkurencie a postupom verejného obstarávania než výberom samotného kritéria. 

Neexistuje dôkaz, že najnižšia cena vedie k efektívnejšiemu výsledku. Napriek rozšírenej viere medzi obstarávateľmi, že toto kritérium zabezpečí úsporu, analýza tento predpoklad empiricky nepotvrdila. 

Nárast rizík pri najnižšej cene: Obstarávania hodnotené len podľa ceny boli častejšie spojené s nedodržaním termínov, technickými nedostatkami a nekvalitou. 

Známy prípad: oprava D1 medzi Prahou a Brnom. Ponuka s najnižšou cenou vyhrala, ale podľa autorov boli výsledky práce zhotoviteľa veľmi neuspokojivé. Kvalita nebola v súlade s požiadavkami verejného obstarávateľa. 

V službách a stavebných prácach sa často cena podlieza na úkor kvality. Dodávatelia dávajú nereálne nízke ponuky, ktoré následne „dorovnávajú“ cez dodatky alebo znižovanie rozsahu a kvality. 

Vyššie riziko dodatočných nákladov: Výsledkom výberu najlacnejšej ponuky býva často potreba dodatkov, ktoré navýšia cenu nad pôvodné ponuky. 

Zvýšené riziko formálneho plnenia bez reálnej hodnoty: Zhotoviteľ dodrží podmienky, ale výsledok je nefunkčný alebo neudržateľný. 

Zneužiteľnosť súťaže: Autori varujú, že kritérium najnižšej ceny môže byť zneužité na manipuláciu s verejným obstarávaním – napr. cez cenové podliezanie, kartelové dohody alebo „formálna účasť“ uchádzačov (krycie ponuky). 

Čo štúdia ďalej odhaľuje

  • Vyvrátenie mýtu o nižšej konečnej cene: Mnohí verejní obstarávatelia veria, že kritérium najnižšej ponukovej ceny vedie k efektívnejšej súťaži a nižšej konečnej cene. Analýza však ukázala, že výber hodnotiaceho kritéria, vrátane preferencie najnižšej ceny, nemá žiadny zjavný vplyv na konečné náklady zákazky. Môže mať však vplyv kvalitu poskytnutého plnenia. Rozdiely v cenách sú spôsobené najmä otvorenosťou súťaže a mierou konkurencie. 
  • Riziko formálneho plnenia bez reálnej hodnoty: Kritérium najnižšej ceny môže viesť k víťazstvu ponuky, ktorá nespĺňa očakávanú kvalitu. Výsledkom je plytvanie zdrojmi a porušenie princípu hospodárnosti. 
    • Konkrétny príklad: Pri opravách diaľnice D1 bola vybraná ponuka s najnižšou cenou, ale veľmi nízkou kvalitou. Boli identifikované početné chyby, ktoré demonštrovali rozpor medzi efektivitou a hospodárnosťou. 
  • Odporúčania pre prax: 
    • Nevhodnosť pre komplexné zákazky: Najnižšia cena nie je vhodná pre hodnotenie zložitých zákaziek, ako sú stavebné práce a služby. 
    • Zmena legislatívy a postojov: Odporúča sa reformovať zákon a posilniť dôraz na princípy hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti vynaloženia finančných prostriedkov. 
    • Ciele a ukazovatele: Obstarávateľ by mal byť povinný stanoviť si merateľné ciele a ukazovatele v súťažnej dokumentácii. 
    • Kvalita aj pri najnižšej cene: Ak sa používa najnižšia cena, musí byť v súlade s princípom hospodárnosti. Zákon by mal zabrániť tomu, aby bola akceptovaná ponuka s neuspokojivou kvalitou. 
  • Vplyv konkurencie a potreba odbornosti: 
    • Počet ponúk: Viac ponúk = vyššia konkurencia = nižšia výsledná cena. „Otvorené súťaže“ sú najefektívnejšie, naopak rokovacie konania bez uverejnenia obmedzujú súťaž a predstavujú „zlú prax“. 
    • Nedostatočné znalosti: Niektorí nákupcovia neovládajú výpočet predpokladanej hodnoty zákazky, čo vedie k chybným očakávaniam. Hoci štúdia nehovorí priamo o „profesionalizácii nákupcov“, jej závery volajú po zvyšovaní kompetencií nákupcov. 

Čo si z toho odniesť

Podľa slovenského zákona o verejnom obstarávaní v zmysle § 44 ods. 3 má verejný obstarávateľ pri stanovovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk na výber: 

  1. najnižšiu cenu, 
  2. náklady životného cyklu, 
  3. najlepšieho pomeru ceny a kvality (ENP – ekonomicky najvýhodnejšia ponuka). 

💡 Práve ENP je možné flexibilne prispôsobiť typu predmetu zákazky. V praxi to znamená, že okrem ceny môžete hodnotiť aj: 

  • dĺžku záruky a záručné podmienky, 
  • kvalitu technického riešenia (napr. návrh metodiky, architektúry IT systému, riešenie logistiky), 
  • skúsenosti a kvalifikáciu tímu, 
  • environmentálne parametre alebo sociálne aspekty. 

📌ENP sa výborne uplatní napríklad pri: 

  • projektovaní a výstavbe budov, 
  • IT riešeniach, 
  • odborných službách. 

✅ Kľúčové je nastaviť hodnotiace kritériá tak, aby boli zrozumiteľné, objektívne a overiteľné. 

🧠 Zapamätajte si

  • Najnižšia cena je vhodná pre štandardizovaný tovar. 
  • Pri službách a stavebných prácach je ENP často lepšou voľbou. 
  • Rozdiel v úsporách medzi „najnižšou cenou“ a ENP nie je významný, ale rozdiel v kvalite býva obrovský. 

Odporúčania do praxe

✅ Pred rozhodnutím o kritériách si ujasnite, čo vám hrozí, ak vyberiete len podľa ceny. 

✅ Pri zložitejších zákazkách používajte ENP s kvalitne nastavenými kritériami. 

✅ Zamerajte sa na výsledok, nie len na „papierovú správnosť“. 

✅ Podporte konkurenciu otvorenou komunikáciou (Meet the Buyer, PTK). 

✅ Zlepšite určovanie reálnej predpokladanej hodnoty. Pomôže Vám to vyhodnotiť skutočne dosiahnuté úspory.