Čo nám hovorí výskum o tom, prečo najlacnejšia ponuka nemusí byť tou najvýhodnejšou.
Predstavte si, že kupujete bicykel. Nadšený výhodnou cenou si ho odnesiete domov a už po pár dňoch jazdenia zistíte, že všetko vŕzga, brzdy nefungujú a pedále sa uvoľňujú. Šetrenie na nesprávnom mieste a rozhodovanie len na základe ceny?
Českí autori František Ochrana a Kristýna Hrnčířová sa pozreli na tisíce prípadov, v ktorých verejný obstarávateľ hodnotil ponuky výlučne na základe najnižšej ceny. V ich štúdii „Does the Lowest Bid Price Evaluation Criterion Make for a More Efficient Public Procurement Selection Criterion?“ (publikovaná v The NISPAcee Journal of Public Administration and Policy) ukazujú, že najlacnejšia ponuka často vedie k problémom s kvalitou plnenia a celkovému predražovaniu zákaziek.
Ako autori postupovali
Analyzovali 9 321 verejných obstaraní z rokov 2010 až 2011 v Českej republike, zameraných na služby a stavebné práce. Zámerne sa vyhli tovarom, kde môže byť najnižšia cena objektívne vhodná (napr. kancelársky papier).
Skúmali jednak kvantitatívne dáta z informačných systémov, ale aj prípadové štúdie, kde sledovali, čo sa dialo po podpise zmluvy. Táto kombinácia ukázala, že problémy sa opakujú – a nie náhodne.
🔍 Čo zistili?
Až 86,5 % zákaziek bolo hodnotených výlučne podľa ceny, pričom išlo najmä o podlimitné a nadlimitné zákazky.
Najnižšia cena ≠ najnižšie náklady: Priemerná konečná cena bola pri zákazkách hodnotených podľa ceny síce nižšia (75 % z odhadovanej hodnoty), ale rozdiel oproti ENP (81 %) nebol štatisticky významný.
Rozdiely v konečných cenách sú podľa autorov spôsobené skôr úrovňou konkurencie a postupom verejného obstarávania než výberom samotného kritéria.
Neexistuje dôkaz, že najnižšia cena vedie k efektívnejšiemu výsledku. Napriek rozšírenej viere medzi obstarávateľmi, že toto kritérium zabezpečí úsporu, analýza tento predpoklad empiricky nepotvrdila.
Nárast rizík pri najnižšej cene: Obstarávania hodnotené len podľa ceny boli častejšie spojené s nedodržaním termínov, technickými nedostatkami a nekvalitou.
Známy prípad: oprava D1 medzi Prahou a Brnom. Ponuka s najnižšou cenou vyhrala, ale podľa autorov boli výsledky práce zhotoviteľa veľmi neuspokojivé. Kvalita nebola v súlade s požiadavkami verejného obstarávateľa.
V službách a stavebných prácach sa často cena podlieza na úkor kvality. Dodávatelia dávajú nereálne nízke ponuky, ktoré následne „dorovnávajú“ cez dodatky alebo znižovanie rozsahu a kvality.
Vyššie riziko dodatočných nákladov: Výsledkom výberu najlacnejšej ponuky býva často potreba dodatkov, ktoré navýšia cenu nad pôvodné ponuky.
Zvýšené riziko formálneho plnenia bez reálnej hodnoty: Zhotoviteľ dodrží podmienky, ale výsledok je nefunkčný alebo neudržateľný.
Zneužiteľnosť súťaže: Autori varujú, že kritérium najnižšej ceny môže byť zneužité na manipuláciu s verejným obstarávaním – napr. cez cenové podliezanie, kartelové dohody alebo „formálna účasť“ uchádzačov (krycie ponuky).
Čo štúdia ďalej odhaľuje
- Vyvrátenie mýtu o nižšej konečnej cene: Mnohí verejní obstarávatelia veria, že kritérium najnižšej ponukovej ceny vedie k efektívnejšej súťaži a nižšej konečnej cene. Analýza však ukázala, že výber hodnotiaceho kritéria, vrátane preferencie najnižšej ceny, nemá žiadny zjavný vplyv na konečné náklady zákazky. Môže mať však vplyv kvalitu poskytnutého plnenia. Rozdiely v cenách sú spôsobené najmä otvorenosťou súťaže a mierou konkurencie.
- Riziko formálneho plnenia bez reálnej hodnoty: Kritérium najnižšej ceny môže viesť k víťazstvu ponuky, ktorá nespĺňa očakávanú kvalitu. Výsledkom je plytvanie zdrojmi a porušenie princípu hospodárnosti.
- Konkrétny príklad: Pri opravách diaľnice D1 bola vybraná ponuka s najnižšou cenou, ale veľmi nízkou kvalitou. Boli identifikované početné chyby, ktoré demonštrovali rozpor medzi efektivitou a hospodárnosťou.
- Odporúčania pre prax:
- Nevhodnosť pre komplexné zákazky: Najnižšia cena nie je vhodná pre hodnotenie zložitých zákaziek, ako sú stavebné práce a služby.
- Zmena legislatívy a postojov: Odporúča sa reformovať zákon a posilniť dôraz na princípy hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti vynaloženia finančných prostriedkov.
- Ciele a ukazovatele: Obstarávateľ by mal byť povinný stanoviť si merateľné ciele a ukazovatele v súťažnej dokumentácii.
- Kvalita aj pri najnižšej cene: Ak sa používa najnižšia cena, musí byť v súlade s princípom hospodárnosti. Zákon by mal zabrániť tomu, aby bola akceptovaná ponuka s neuspokojivou kvalitou.
- Vplyv konkurencie a potreba odbornosti:
- Počet ponúk: Viac ponúk = vyššia konkurencia = nižšia výsledná cena. „Otvorené súťaže“ sú najefektívnejšie, naopak rokovacie konania bez uverejnenia obmedzujú súťaž a predstavujú „zlú prax“.
- Nedostatočné znalosti: Niektorí nákupcovia neovládajú výpočet predpokladanej hodnoty zákazky, čo vedie k chybným očakávaniam. Hoci štúdia nehovorí priamo o „profesionalizácii nákupcov“, jej závery volajú po zvyšovaní kompetencií nákupcov.
Čo si z toho odniesť
Podľa slovenského zákona o verejnom obstarávaní v zmysle § 44 ods. 3 má verejný obstarávateľ pri stanovovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk na výber:
- najnižšiu cenu,
- náklady životného cyklu,
- najlepšieho pomeru ceny a kvality (ENP – ekonomicky najvýhodnejšia ponuka).
💡 Práve ENP je možné flexibilne prispôsobiť typu predmetu zákazky. V praxi to znamená, že okrem ceny môžete hodnotiť aj:
- dĺžku záruky a záručné podmienky,
- kvalitu technického riešenia (napr. návrh metodiky, architektúry IT systému, riešenie logistiky),
- skúsenosti a kvalifikáciu tímu,
- environmentálne parametre alebo sociálne aspekty.
📌ENP sa výborne uplatní napríklad pri:
- projektovaní a výstavbe budov,
- IT riešeniach,
- odborných službách.
✅ Kľúčové je nastaviť hodnotiace kritériá tak, aby boli zrozumiteľné, objektívne a overiteľné.
Následne zvoľte kritériá, ktoré zodpovedajú tomu čo idete nakupovať. Cena nemusí byť vždy najdôležitejšia.
🧠 Zapamätajte si
- Najnižšia cena je vhodná pre štandardizovaný tovar.
- Pri službách a stavebných prácach je ENP často lepšou voľbou.
- Rozdiel v úsporách medzi „najnižšou cenou“ a ENP nie je významný, ale rozdiel v kvalite býva obrovský.
Odporúčania do praxe
✅ Pred rozhodnutím o kritériách si ujasnite, čo vám hrozí, ak vyberiete len podľa ceny.
✅ Pri zložitejších zákazkách používajte ENP s kvalitne nastavenými kritériami.
✅ Zamerajte sa na výsledok, nie len na „papierovú správnosť“.
✅ Podporte konkurenciu otvorenou komunikáciou (Meet the Buyer, PTK).
✅ Zlepšite určovanie reálnej predpokladanej hodnoty. Pomôže Vám to vyhodnotiť skutočne dosiahnuté úspory.